NEBÚRAŤ, ALE ZACHOVAŤ

Znižovanie odpadu, využívanie materiálov s nízkym vplyvom na životné prostredie a optimalizovanie technologických postupov je alfou a omegou trvalej udržateľnosti. Na ceste za lepšou budúcnosťou ale dochádza ku konfliktu medzi ľudským progresom a krehkosťou životného prostredia. Architekti z ateliéru TOITO rozprávajú o tom, ako vnímajú rekonštrukcie a tému udržateľnosti v architektúre.

Ako vnímate snahu o dosiahnutie udržateľnej budúcnosti?

I: Bol by som nerád chápaný ako skeptik, ale v globále, bohužiaľ, nemám pocit, že sme ako ľudstvo našli riešenie na súčasné problémy. Podmienok, ktoré si dávame na zníženie nášho vplyvu na životné prostredie, je z môjho pohľadu až žalostne málo. Keď sledujem, ako sa k tejto téme pristupuje a aké zmeny nastávajú, nemám pocit, že ide o efektívne riešenia, ktoré prinesú radikálne výsledky.

V tejto téme vnímam prevažne boj dvoch vecí: naša vnútorná potreba rastu a reálne kroky, ktoré podnikáme. Hoci sa napríklad spotreba pohonných látok áut neustále znižuje, aj vďaka rozširovaniu elektrických áut, počet automobilov neustále rastie. Ide o dvojsečnú zbraň.

Ako sa v architektúre snažíte pristupovať k téme trvalej udržateľnosti?

T: Pri téme udržateľnosti môžeme trochu polemizovať, čo všetko je vlastne trvalá udržateľnosť. Pre nás sa trvalá udržateľnosť vymyká z klasického vnímania tohto pojmu. Ak za nami napríklad príde klient a povie, že si chce požičať na hypotéku dvesto tisíc eur, často ho nasmerujeme na zváženie nižšej pôžičky, a to z jednoduchých dôvodov. Klient bude viac slobodnejší a, samozrejme, pod menším stresom. Z určitého kontextu je pre nás trvalá udržateľnosť aj aspekt financií. Je dôležité, aby človek nešiel bezhlavo do riešení, ktoré ho môžu v budúcnosti zásadným spôsobom ovplyvniť – či už klientovu rodinu, peňaženku alebo aj jeho celkovú životnú pohodu. S klientom sa preto vždy snažíme lepšie zadefinovať jeho reálne potreby verzus mainstreamové požiadavky. Výborným príkladom je súčasná zdravotná kríza, ktorá ovplyvnila pracovné príležitosti mnohých ľudí a tí sa tak ocitli vo finančnej kríze. Je dôležité, aby ľudia o sebe rozmýšľali aj iným spôsobom, ako to hovorí mainstream.

Zníženie nášho vplyvu na životné prostredie si paradoxne viem predstaviť v menšej výstavbe nových nehnuteľností a častejších rekonštrukciách. Práve rekonštrukcie môžu byť zaujímavým spôsobom, ako pristupovať k architektúre udržateľne.

Vplyv klimatickej krízy na architektúru

Aký vplyv má na vašu prácu klimatická kríza? Bude mať nejaký dosah na architektúru?

I: Trendy a kritériá sa menia podľa toho, ako sa meníme my ako spoločnosť. Rovnako ako sa vyvíjajú autá, sa vyvíjajú aj technológie a postupy. Ja osobne v súčasnosti často vnímam spojenie prírodných materiálov so sofistikovanými technológiami. Napríklad drevodomy sú automatizované SMART technológiami, bytové domy sa začínajú tiež stavať z dreva, rýchlosť výstavby neustále napreduje. S týmito tendenciami sa ale stretávame v zahraničí, pretože u nás pre ne nemáme zatiaľ dostačujúce základy.

Na Slovensku mala požiadavka na domy v energetickej triede A0 doteraz výrazný vplyv na architektúru. Bol to dokonca jeden z najzávažnejších limitov, ktorý, obrazne povedané, zväzoval architektom ruky. Technológie napredujú a postupne sa to, samozrejme, zlepšuje, ale doteraz nebolo jednoduché spraviť dom v tomto štandarde.

V zahraničí sa stávajú pomerne častým úkazom aj tzv. sebestačné domy, kde sú štandardom prírodné a recyklované materiály, solárne panely a zber dažďovej vody. Myslíte si, že tento trend dorazí aj na Slovensko?

T: Rozdiel medzi zahraničím a nami je v tom, že všade sú iné možnosti. Pri sebestačných domoch ide o jednoducho povedané sedliacke rozmýšľanie. Keď mám k dispozícii dažďovú vodu, tak ju radšej využijem, ako ju dať do kanalizácie. Záujem o takéto sebestačné domy je aj u nás, ale mainstream tento záujem, bohužiaľ, pohlcuje a vyhrávajú rôzne plastové materiály či konvenčné riešenia. Rozdiel je aj v možnostiach. Napríklad na zachytávanie dažďovej vody pre domáce užívanie je potrebný priestor, ktorý u nás nie je vždy k dispozícii. Je to teda celkový obraz ako bývame dnes.

Architektúra ohľaduplná k životnému prostrediu

Pre vaše projekty je typické splynutie architektúry so zeleňou. Bude to aj z hľadiska tlaku na trvalú udržateľnosť architektúry trendom i v budúcnosti?

T: Čo sa týka zelene, odpoveď je, verím, jednoduchá. Aj z urbanistického hľadiska je zeleň dôležitá téma. Otepľuje sa, potrebujeme dostatok tieňu, potrebujeme stromy aj na úkor parkovacích miest. Je mimoriadne dôležité iným spôsobom zadefinovať to, ako fungujeme vo veľkých mestách, malých mestách a na dedine. Spôsob, ktorým sa momentálne uberáme, alebo ktorý bol doteraz prezentovaný, nie je z hľadiska budúcnosti úplne vhodný. Pri našich projektoch sa často bavíme o tom, že v rodinnom dome je najlepšou záhradou strom, ktorý rýchlo rastie a zabezpečí dostatočný tieň.

A čo orientácia nehnuteľnosti? Má význam pri znižovaní spotreby energie?

I: Orientácia na svetové strany je jeden z parametrov, s ktorým sa architekti musia vysporiadať. Dôležité je vnímať samotný kontext. Je obrovský rozdiel, či mám dom pri jazere na južnom Slovensku, alebo na severnom svahu na Kysuciach.

T:  Postaviť je možné čokoľvek a takmer kdekoľvek. Existujú, samozrejme, určité odporúčania, ako napríklad vstup do domu zo severnej strany a denná časť domu orientovaná na južnej strane. Tieto odporúčania v súčasnosti už nemusia platiť, a to práve kvôli globálnemu otepľovaniu. Osobne si viem predstaviť trávenie horúcich letných dní na severne orientovanej terase. Ak hovoríme o nízkoenergetických a pasívnych domoch, orientácia je veľmi dôležitá, ale nie je to limitujúci faktor. Pri budovaní novostavby ale existujú aj mnohé ďalšie aspekty, ktoré treba brať do úvahy.

Zatepliť alebo nezatepliť?

Aké sú kľúčové prvky, ktoré podľa vás ovplyvnia výstavbu v budúcnosti?

T: Za mňa to bude určite výber stavebných materiálov. Ak chceme pristupovať k architektúre udržateľným spôsobom, ale zároveň sa riadiť trendami posledných 30tich rokov a využívať rôzne laminátové či iné umelé podlahy a povrchy, polystyrény a podobne, nevnímam to ako správny prístup. Keď mám drevenú podlahu a počas užívania sa ošúcha, jednoducho ju prebrúsim a jej vzhľad bude pôsobiť opäť ako nový. Týmto spôsobom ušetrím nielen financie na položenie novej podlahy, ale zároveň šetrím prírodu. Osobne vnímam trvalú udržateľnosť ako určitý návrat k sedliackemu rozmýšľaniu. Staré rodinné domy boli vymyslené určitým spôsobom na dosiahnutie jasných cieľov. Stavali sa gánky, aby sa zabezpečilo dostatok tieňa a hrubé múry chránili dom pred chladom v zime a horúčavou v lete. Aj toto sa stáva trendom bývania, ktorý ovplyvňuje architektúru. Opäť sa pristupuje k výstavbe bez zateplenia a stavajú sa hrubšie obvodové múry.

I: Opäť zrejme trochu preskočím mierku a poviem, že sa tejto téme venujeme málo. Určite by nebolo zlé, začať túto diskusiu určitou teóriou alebo filozofiou. Ako som povedal, neustále dochádza k boju dvoch základných vecí – potreby nášho rastu a tvrdé environmentálne jadro, ktoré nás často vracia dozadu. Nie je možné, aby sme sa uskromnili na mieru, ktorá bola štandardom pred 300 rokmi. Podľa mňa by to ľudstvo nezvládlo, ale určite existujú rôzne odpovede.

Podľa akých kritérií sa bude riadiť výber stavebných materiálov?

T: To ťažko predpokladať. Pre náš ateliér je oveľa prirodzenejšie stavať domy z tehly a nezatepľovať ich. Sme presvedčení, že je lepšie vybudovať masívnu hrubú stenu, ktorá má dostatočný tepelný odpor aj bez dodatočného zatepľovania.

Trendom sú predovšetkým drevostavby. Pri súčasných cenách dreva, ktoré vyskočili za posledných 6 mesiacov o viac než 100 %, môžeme ale čakať využívanie iných udržateľných materiálov, ako je napríklad tehla.

Aké zmeny očakávate v stavebných postupoch a technológiách?

I: Zmeny sa dejú neustále, je to prirodzená evolúcia.

T: Sú trendy, ktoré sa menia možno raz za päť rokov. Môžeme spomenúť rekuperáciu s tepelnými čerpadlami, externé zatepľovanie, 3D tlač komponentov aj samotných domov, rôzne materiálové trendy, drevostavby. Môj osobný názor ale je, že sa ľudia začínajú vracať k prirodzenejším postupom. Mnoho našich klientov preferuje hrubú tehlovú stenu bez zateplenia, alebo nechcú mať typickú skladbu podlahy, ktorá sa používa pri štandardnej výstavbe. Mali sme dokonca klientov, ktorí chceli mať dom postavený postupmi, ktoré sa robili kedysi dávnejšie – namiesto pálenej tehly sa použila nepálená tehla, alebo bola použitá iba klasická podlaha bez železobetónovej dosky.

Ako vidíte budúcnosť šikmých striech? Majú z hľadiska udržateľnej budúcnosti význam?

T: Šikmé strechy majú určite význam, ak chceme hľadať riešenia, ktoré sú efektívne. Môžu byť jednou z odpovedí na súčasné klimatické zmeny, s ktorými sa musíme naučiť vysporiadať. Presah šikmých striech vytvára tieň, ktorý chráni fasádu a zároveň môže pomôcť optimalizovať vnútornú klímu. U nás v ateliéri sa skôr vraciame k tradičným sedlovým strechám, a to nielen z estetických, ale hlavne praktických dôvodov.

Rekonštrukcie domov

Spomínali ste, že práve rekonštrukcie môžu byť zaujímavým spôsobom, ako pristupovať k architektúre udržateľne. Aký vzťah k nim máte?

T: Na rekonštrukcie sa musíme dívať z dvoch hľadísk. Jedno je rozpočtové, ľudia si všetko radi zjednodušujú. Keď máme rekonštruovať dom, z ktorého ostane možno iba 20 %, tak to z finančného hľadiska nie je veľmi logické riešenie, no aj napriek tomu to tak funguje. Dôvody sú, samozrejme, rôzne – môže ísť napríklad o výnimočný vzťah klienta k danej nehnuteľnosti. Nebúrať, ale zachovať, je dôležitý kontext v architektúre. Rekonštrukcie udávajú určité aspekty, ktorým sa treba prispôsobiť a v konečnom výsledku budú vždy čitateľné. Ako architekti vnímame rekonštrukcie ako veľmi zaujímavé projekty.

I: Je to ako v živote. Mať nejaké limity či obmedzenia môže byť výhodné a prínosné, pretože môžu vzniknúť zaujímavejšie riešenia, ako keď staviate na zelenej lúke. Limity nás nútia uvažovať intenzívnejšie a hľadať riešenia, ktoré nie sú štandardné. Najväčším limitom je veľmi často samotná legislatíva. Rekonštrukcie sú síce výzvou, ale sú podľa nás oveľa lepším riešením ako novostavby – preto ich máme radi. Pri rekonštrukciách je ale podstatná kvalita základu, s ktorým pracujeme. Ak samotný základ nemá kvalitu, rekonštrukcia jednoducho nemá zmysel.

Ako sa podľa vás bude meniť pomer rekonštrukcií a novostavieb v budúcnosti? Bude sa viac rekonštruovať, alebo budú ľudia preferovať novostavby?

T: Keď sme s naším ateliérom pred desiatimi rokmi iba začínali, tak bolo rekonštrukcií podstatne menej. Väčšina ľudí chcela stavať novostavby. Nárast rekonštrukcií je ale nepopierateľný. Nemyslím si ale, že by to bolo preto, že si to ľudia viac premysleli. Niekedy jednoducho nie je možnosť začať od nuly.

I: Rekonštruuje sa určite oveľa viac. Pomer medzi novostavbami a rekonštrukciami sa vyrovnal a momentálne je to tak 50/50. Stále viac a viac sa pohybujeme v zhustenom prostredí, takže nárast rekonštrukcií je len prirodzeným výsledkom.