Mesto nie je nikdy dokončené a treba ho stále rozvíjať

Staviame už dnes základy pre mestá budúcnosti alebo len prešľapujeme na mieste? Ako sa vyvíja rozvoj miest na Slovensku sme sa rozprávali s uznávaným urbanistom Petrom Gerom.

Oživenie centier miest

Mohli by ste naznačiť, aké sú dnes celosvetové trendy v prístupoch k tvorbe mesta?

Do popredia sa dostávajú dva hlavné trendy: oživenie centra mesta a dôraz na verejný priestor, základné prvky ekologického rozvoja.

O čom konkrétne hovoríme pri snahe o oživenie centra mesta?

Nehovoríme len o turizme, zábave či kultúre, ale o zlepšovaní mestského života ako takého. Oživenie centra mesta má byť prínosom pre obyvateľov. Bývanie v meste má byť pre všetky sociálne vrstvy. Všeobecne uznávaným trendom je znižovanie individuálnej mobility automobilov v úplnom centre mesta. Z odborného hľadiska je dôležité aj miešanie štruktúr. Miešanie rôznych funkcií v meste vytvára šarm, ktorý dnešným mestám chýba. Príkladom je bývanie rôznych sociálnych štruktúr v bezprostrednej blízkosti. Z hľadiska histórie je dobrým príkladom tohto prístupu Trenčín, prvé kroky možno vidieť aj v Bratislave na Námestí SNP a pod..

V našich podmienkach sa zdá, že historické centrá miest sa skôr vyprázdňujú.

Starostlivosť o historické jadro mesta je absolútne dôležité. Nedotknuté historické jadrá sa postupne zosypú a mesto sa vyprázdni. S týmto fenoménom sa môžeme stretnúť už aj v súčasnosti. Dnes, žiaľ, máme možnosť vidieť veľa prázdnych bytov nad obchodmi, alebo sa mnohé menia na kancelárie. Ak sa však mesto koncepčne postará o všetky štruktúry, bude ďalším krokom oživenie centra mesta i záchrana pred sociálnym rozpadom. Silným pozitívnym počinom v Bratislave je prepojenie historickej pešej zóny, Korza s nábrežím, novou Vydricou, Zuckermandelom, River Parkom až ku Karloveskému ramenu. Veľká výzva pre Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy.

Ako je to s okrajovými štvrťami mimo centra mesta?

Trend implementácie zmiešaných štruktúr sa postupne prenáša aj do nových štvrtí mesta. Náznaky zmiešaných štruktúr vidíme napríklad v bratislavskej Petržalke či v Krasňanoch a  v neposlednom rade v Ružinove, kde sa týmto smerom rozvíjajú už aj existujúce časti Ružinova.

Ako sú na tom iné slovenské mestá?

Mnoho slovenských miest má veľmi podobnú DNA. Akoby sa v nich zastavil čas, úplne ich minula moderna 60. a 70. rokov a ostávajú často nedotknuté. Rozvoj miest by preto mali mať na starosti ľudia, ktorí ho majú skutočne radi, rozumejú mu a chcú ho vylepšovať. Spolupráca mestských častí, úradov a otvorená komunikácia sú cestou vpred. Zmeny ale môžeme postupne vidieť vo väčších mestách, ako napríklad v Bratislave, Trenčíne, Košiciach či Trnave.

Prepojenie kultúry, verejného priestoru a funkčnosti miest

V úvode spomínaný verejný priestor je u nás stále dosť opomínaný. Prečo to tak je?

S konceptom rozvoja verejného priestoru pracujú najmä zdatné a vizionársky nastavené krajiny. Je pravda, že Slovensko tam zatiaľ len smeruje. Architektúra je dôležitá, ale primárnu úlohu v mestách zohráva verejný priestor. Nielen Bratislava, ale aj ďalšie námestia slovenských miest, napríklad Banská Bystrica, Trenčín, Košice, Trnava, majú svojím rozložením obrovský potenciál ako máloktoré stredoeurópske mesto. Verejnému priestoru sa u nás však nevenuje dostatočná pozornosť. Vezmite si nevyužitý medzinárodný potenciál nášho hlavného mesta, ktorý mu prináša rieka. Na spojnici medzi Viedňou a Budapešťou tam skrátka niečo chýba.

Čo treba na to, aby sa to zmenilo?

Zjednodušene to môžeme nazvať aj ako zosieťovanie myslenia. Všetky prvky, ktoré sme spomenuli, možno riešiť len komplexne, tak, ako to iniciatívne, v pomerne krátkom čase, koncepčne vytvorili aktivity Dunajského Fondu. Veľký problém Slovenska je, že sa všetky mestotvorné prvky riešia individuálne ako dielčie programové projekty so silnými egoizmami jednotlivých odborných pohľadov (mobilita, ekonomika, biodiverzita atď.) a nepracuje sa na nich v symbióze. K tvorbe mesta treba pristupovať ako k organizmu, ako k symfonickej skladbe, z ktorej nemožno vytiahnuť len jeden aspekt. Komplexné rozmýšľanie a tvorba komplexnej rozmanitosti mesta si vyžaduje skúsenosť, inteligenciu a empatiu. Nie je to jednoduché, že?

Podľa vás je teda najväčším súčasným problémom miest ochota nájsť spoločnú reč?

Áno, presne tak. Prvým krokom je odbúranie odborného egoizmu. Často dochádza ku konfliktom medzi samotnými odborníkmi. Ďalej je potrebné spojiť odborné pohľady do funkčného celku. Okrem toho sú časté aj konflikty s občianskymi iniciatívami. Pri zlepšovaní miest je nevyhnutné zabezpečiť odbornú a verejnú diskusiu, kde bude všetko, aj na základe týchto diskusií, zrozumiteľne vysvetlené. Teda otvorenosť, open mind…

Môžete uviesť konkrétny príklad, kedy sa to podarilo?

Výborným príkladom sú Košice. Po verejnej diskusii dokázalo mesto občiansku iniciatívu  Mlynský náhon zapojiť do procesu tak, že sa táto iniciatíva aktívne podieľa na koncepčnej tvorbe premeny Mlynského náhonu a centrálnej časti Košíc. Dôležité je, aby sa patrioti mesta angažovali, boli zapálení pre hľadanie riešení a dokázali priviesť na svoju stranu občianske iniciatívy.

„K tvorbe mesta treba pristupovať ako k organizmu, ako k symfonickej skladbe, z ktorej nemožno vytiahnuť len jeden aspekt.“

Smart cities a bývanie v budúcnosti

Ako sa tvoria dobré riešenia v urbanizme?

Dobré riešenia vznikajú tam, kde je dobrý líder, ktorý sa aktívne angažuje a oduševnení ľudia, ktorí sa chcú podieľať na riešeniach. Mesto ako Košice, Trnava, Hlohovec, Trenčín či Skalica sú dobrými príkladmi, kde iniciatíva vychádza od vedenia mesta, pričom sa do diskusie a tvorby konceptov a riešení zapájajú aj aktívni občania.

Často sa stáva, že aj dobré nápady narazia na odmietanie verejnosti. Ako tomu predchádzať?

Nemožno podceňovať vhodnú komunikáciu. Môžete mať dobrý nápad, ale ak ho neviete dobre odkomunikovať, nebudete ho môcť realizovať. Ľudia budú jednoducho proti. Príkladom je sociálne bývanie v Dúbravke, ktoré bolo odmietnuté práve kvôli zlej komunikácii. Nejde však iba o problém špecifický pre Slovensko.

Sú mestá budúcnosti tzv. smart cities alebo ako si ich predstavujete vy?

Často vidíme, že označenie smart city sa používa iba ako nálepka bez konkrétneho obsahu. V mestách budúcnosti by mal fungovať historický kontext v spojitosti s niečím novým. Problémom sú ale vizionárske prvky, ktoré vyvolajú v prvých momentoch odpor, pretože ide o niečo nové a nepoznané. Mestá budúcnosti budú plné oduševnených aktívnych ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud miesta, kde žijú.

„Mestá budúcnosti budú plné oduševnených aktívnych ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud miesta, kde žijú.“

Ako úspešne prepojiť verejný záujem so snahami súkromného sektora? Aby z toho profitovali všetci?

Dôležité je, aby súkromný sektor vnímal verejný záujem ako klienta a snažil sa porozumieť jeho požiadavkám. Samozrejme, vyskytnú sa aj konfliktné situácie, ako napríklad pri zahusťovaní mesta. Na jednej strane stojí ekologický a ekonomický záujem, na druhej strane ľudia preferujú tzv. pokoj a ostych pred novými susedmi, čo často vedie k negatívnemu postoju k mestskej bytovej výstavbe. Intenzívna, kvalifikovaná komunikácia je veľmi kľúčová.

Aký prístup odporúčate zvoliť, ak sa ambície developerov dostanú do konfliktu so záujmom mesta?

Myslím si, že pokiaľ je verejný záujem vnímaný konzistentne, tak ho súkromný sektor (developeri) dokáže zohľadniť. Tieto tendencie registrujem napríklad v Brne či Prahe, ktoré sú nám mentalitou a históriou veľmi blízke. Tu je, samozrejme, dôležité podotknúť, že je potrebná fungujúca mestská správa, ktorá riadi všetky procesy konzistentne a rozumne. Ak investor čaká iba na samotný investičný zámer príliš dlho, povedzme dva roky alebo viac, nemá veľmi motiváciu zvyšovať benefity pre verejnosť. Verejná správa musí proaktívne, partnersky spolupracovať so súkromným sektorom, a to vo všetkých oblastiach.

„Myslím si, že pokiaľ je verejný záujem vnímaný konzistentne, tak ho súkromný sektor (developeri) dokáže zohľadniť.“

Porovnanie možností – rozvoj miest doma a v zahraničí

Nesprávajú sa slovenskí developeri arogantnejšie ako tí v zahraničí?

Ak by slovenský developer pracoval na projekte napríklad v Hamburgu, hľadal by rovnaké rozumné riešenia ako ktorýkoľvek iný developer z Nemecka. Platí to aj naopak. Aj ten najinteligentnejší developer z Hamburgu by sa rýchlo prispôsobil podmienkam, ktoré sú na Slovensku a nerozoznali by ste ho od tých „domácich“.

Podarí sa nám v blízkej budúcnosti priniesť poriadok do oblasti rozvoj miest nastolením vhodných regulatív?

Téma územných plánov je komplikovaná. Územné plány vznikajú veľmi ťažko alebo nemajú schopnosť dynamicky sa prispôsobiť novým trendom. Mali by byť nástrojmi, ktoré udávajú smer rozvoja mesta. Ak mesto dokáže územný plán flexibilne prispôsobovať meniacim sa podmienkam, rozvoj miest by mohol napredovať efektívnejšie. Preto by malo mať územné plánovanie v jednej štruktúre zásadné princípy mesta – libreto. V druhej plán rozvoja, ktorý na základe libreta zadefinuje, akým spôsobom sa má toto flexibilne naplniť.

Môžu pomôcť inštitúcie ako Metropolitný inštitút Bratislavy?

Aj v metropolitnom inštitúte treba rozmýšľať zosieťovane. Bola by škoda, keby všetky dobré nápady prichádzali len zo zahraničia. Na Slovensku máme potenciál tak v ľuďoch, ako aj v mestách, riešenia sú však zatiaľ vždy len dielčie s množstvom problémovej argumentácie nemožnosti. Ak sa v metropolitnom inštitúte podarí prekonať tieto problémy spojené so zablokovaným myslením, bude to správna cesta. Mesto však musí fungovať ako celok, a preto nestačí riešiť iba čiastkové problémy.

„Na Slovensku máme potenciál tak v ľuďoch, ako aj v mestách, riešenia sú však zatiaľ vždy len dielčie.“

Ekológia a rekonštrukcia domov

Máme tu starnúci bytový fond. Budú ľudia v budúcnosti viac rekonštruovať alebo skôr stavať na zelených lúkach?

Budovy na správnom mieste alebo so správnou funkciou sa budú využívať aj naďalej. Problémom bude ich ekonomická nevýhodnosť, preto bude potrebná ich rekonštrukcia. Budovy, ktoré stratia v tomto pohľade svoje opodstatnenie, sa odstránia a namiesto nich sa postavia nové. Malá časť budov sa nadstaví a mestá sa budú zahusťovať. Mesto nie je nikdy dokončené a treba ho stále rozvíjať.

Akým spôsobom ovplyvnia architektúru našich miest klimatické zmeny?

S klimatickými zmenami treba rátať aj v oblasti architektúry. Je  potrebné prijímať také riešenia, ktoré budú najjednoduchšie a budú zodpovedať zmenám klímy. V Bratislave vidím chýbajúcu implementáciu zelene. To sú chyby, ktoré treba čo najskôr eliminovať. Miestam so zeleňou zas chýba správna starostlivosť. Z môjho pohľadu je teda prvým krokom starostlivosť o všetku zeleň, ktorú v mestách už máme a nezabúdať pritom na prírodné aspekty v nových projektoch. Vidím vysoký potenciál aj v zanedbaných voľných priestoroch čiastočne v centre mesta. Súčasne je potrebné vytvoriť pravidlá pre individuálnu mobilitu.

Budovanie miest na Slovensku s ohľadom na budúcnosť

Akú úlohu zohrajú budovy?

Samozrejme, významnú. V neposlednom rade sú to samotné budovy a stavebné materiály použité na ich výstavbu, ktoré reagujú na zmeny v súvislosti s klimatickou krízou. Stavebné technológie sa neustále menia aj pod vplyvom nutnosti prispieť k zmierneniu dopadov klimatických zmien. Aj týmto spôsobom sa dá docieliť výstavba, bude spoľahlivá a zároveň environmentálne udržateľná.

Má v tomto modernom stavebníctve svoje miesto aj tehla?

Tehla hrá v budúcnosti významnú úlohu. Ak je správne použitá, vznikajú trvácne budovy, ktoré sú súčasne aj ekologické, keďže ide o prírodný materiál. Dobrým príkladom je mesto Hamburg.

V akom zmysle?

Nie je to totiž náhoda, že Hamburg je z veľkej časti tzv. tehlovým mestom. V priamej blízkosti mesta sa nachádzajú veľké ložiská ílu. To vytvorilo ideálne podmienky pre vznik mnohých malých tehelní. Na výstavbu mesta sa celé stáročia používali lokálne dostupné materiály, ktoré boli k dispozícii.