Byty a domy sú na to, aby ich ľudia dotvorili na svoj obraz

projektovanie domov

Kolektív architektov z ateliéru TOITO ukážkovo pracuje s výzvou navrhovať kvalitné a súčasne cenovo dostupné bývanie. Do príbytkov, ktoré tvoria, vnášajú teplo hlbokým ľudským prístupom a využívaním dostupných a pravdivých materiálov. Tomáš Szőke a Ivan Príkopský sa s nami porozprávali o individuálnom prístupe k architektúre  a o materiáloch, ktoré odhaľujú podstatu bývania. Ako vyzerá projektovanie domov v ich podaní?

Citlivé projektovanie domov a bývania

Vo svojej práci sa venujete téme bývania v rôznych mierkach. Od najmenších pôdorysov po urbanistické celky. Čo tieto projekty spája a v čom sa naopak líšia?

T: Urbanistické celky sa nás týkajú v menšej mierke a venujeme sa najmä bývaniu. Naše projekty ale spája to, že sa k nim vždy snažíme pristupovať spôsobom, ktorý pri architektúre považujeme za vhodný. Pozeráme sa na veci z hľadiska dôležitosti – sledujeme, ktoré aspekty sú dôležité, ktoré sú menej dôležité a tento prístup uplatňujeme od malých projektov až po väčšie urbanistické celky.

I: Bývanie je veľmi osobná téma. Pri každom klientovi sa preto snažíme uplatniť maximálne individuálny prístup. Každý projekt domu je jedinečný a veľmi osobný. Je pre nás mimoriadne dôležité čo najlepšie spoznať klienta, skupinu alebo komunitu. Iba tak môžeme priniesť optimálne riešenie šité na mieru. Často sa stáva, že osobitosť a individualita projektov sa posúva až tak ďaleko, že nie je pochopená druhou skupinou ľudí. Je to samozrejme prirodzený dôsledok, s ktorým ako architekti rátame. Stretávame sa s tým pomerne často.

T: Presne tu vidieť náš individuálny prístup. Mainstream totiž niečo hovorí o bývaní, a 80 % populácie sa ním aj riadi. V našom štúdiu sa však uberáme trochu iným smerom. Myslím, že je to na našich projektoch aj vidieť.

Tvorivá a dostupná rezidenčná architektúra

Váš ateliér je známy tým, že vytvárate kvalitnú, no zároveň dostupnú rezidenčnú architektúru. Ako sa tvoria dobré riešenia, ktoré nestoja veľa?

I: Samotná dostupnosť riešení je veľmi pragmatická vec. Samozrejme, na začiatku si stanovíme rozpočet, odhadneme plochu, s ktorou v daných číslach dokážeme pracovať. Ak sa s klientom zhodneme, postupujeme ďalej. Následne sa pracuje s dispozíciou a tvarom. Čím je tvar jednoduchší, tým je rozpočet optimalizovanejší. Tu je dôležité podotknúť, že jednoduchý tvar neznamená, že je priestor menej kvalitný. Následne sa do návrhu „nabaľujú“ ďalšie aspekty, ako kvalita stavebných materiálov, kvalita technológií a kvalita detailov. Sú to veci, na ktorých architekti neradi šetria, ale treba ich premyslieť tak, aby boli čo najbližšie k rozpočtu.

T: Podstatná vec, ktorá spája či už lowcostové alebo drahé projekty domov je kvalitné a premyslené riešenie. To znamená, že rovnako premyslený musí byť projekt luxusnej vily, ako aj nízkonákladový domček pre mladú rodinu. Tento prístup som si priniesol ešte zo školských čias, kde nás pedagóg kreslenia učil, že každá čiara, ktorú architekt nakreslí, niečo znamená. Týmto sa riadime aj pri našich návrhoch. Predtým než niečo nakreslíme, je dôležité premyslieť návrh do takej miery, aby bolo jasné, že nejde iba o prvoplánový nápad. Prvý návrh je akýmsi zhlukom konceptuálnych vecí a rozpočtu.

Hranica medzi architektúrou a interiérovým dizajnom

Tvoríte architektúru pre užívateľov – v rámci ich rozpočtových možností, nepotrebujete drahé materiály. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

T: V našich riešeniach, či už ide o rodinné domy alebo interiérové riešenia, sa v podstate snažíme o to, aby sme určitým spôsobom zadefinovali nejaký rámec, ktorý je podľa nás dôležitý. Nechceme majiteľom ale príliš diktovať, ako si vytvoriť pocit domova. Byty a domy sú na to, aby si ich ľudia dotvorili sami, aby si ich individualizovali, personifikovali. Bývanie nemusí byť dokonalé a naleštené ako z katalógu, aj keď ani to nie je problém. Náš ateliér vyhľadávajú väčšinou klienti, ktorí majú radi individualitu a chcú ju v bývaní aj ukázať.

I: Dodal by som, že nie každý má potrebu individuality, alebo vníma bývanie ako prezentáciu seba samého. Toto si u nás dobre uvedomujeme a je to veľmi prirodzené nielen v téme bývania, ale aj životného štýlu, stravovania či módy. Naši klienti chápu priestor ako hodnotu a sú ochotní doňho investovať čas, energiu a peniaze. Táto téma má z môjho pohľadu dve roviny. Jedna vec je, kde končí architektúra a začína interiérový dizajn. Pre nás ako ateliér je zaujímavá kvalita priestoru nezávisle od interiérových doplnkov. Na druhej strane máme veľmi radi štýlové a dokonale upravené priestory. Osobne to však nepokladám za dlhodobo udržateľné. Máme radi realitu. Klientom radi ukazujeme dokončené realizácie bez zariadenia, aby sme prezentovali, čo ako ateliér ponúkame. Ďalej prezentujeme projekty, ktoré sú zabývané až príliš. Tie predstavujú výsledok, kam sa klient dokáže zariadením dostať.

Personalizácia bývania

Stáva sa často, že majitelia chcú sami priložiť ruku k dielu?

T: V mnohých prípadoch sa majiteľ angažuje jednak z dôvodu rozpočtu alebo z dôvodu, že tam chce mať osobný vklad. Pre mňa bol najzaujímavejším zážitkom projekt domu pre mladú rodinu v Budmericiach. Realizácia domu majiteľa tak nadchla a pohltila, že drevo použité v interiéri sám spracoval, čo v konečnom dôsledku vyústilo v zmenu jeho pôvodného povolania. Majiteľ sa jednoducho zamiloval do práce s drevom a stal sa z neho veľmi úspešný tesár. Do dnešného dňa s ním dokonca sami spolupracujeme. Podobných prípadov je veľa, a vo viacerých projektoch sa nám opakuje osobný vklad majiteľa. Vo výsledku je to, samozrejme, cítiť, a preto majiteľov od priloženia ruky k dielu neodrádzame.

projekt domu toito architekti
Rodinný dom Budmerice

Čo je podľa vás kľúčové, aby si investor uvedomil, keď rozmýšľa o svojom budúcom bývaní?

I: Človek by mal vedieť, čo chce. Aj keď to znie jednoducho, práve tu začína návrh, kedy s klientom spoločne zisťujeme, o čom by mal byť daný projekt. Často nezačíname tradičnými otázkami typu, aký veľký priestor klient potrebuje, ale otázkami o tom, kto je, čo robí, čo ho baví, aké má plány do budúcnosti a, samozrejme, rozpočet.

T: Ľudia často zabúdajú žiť v prítomnosti a prídu za nami s nereálnymi požiadavkami voči sebe aj voči rozpočtu. Tieto predstavy s klientom korigujeme a spoločne odhaľujeme reálne potreby. Výborným príkladom nesprávneho uvažovania sú viacgeneračné domy. Sú obývané zvyčajne dvomi ľuďmi, pretože deti po odrastení z domu odišli. Vynaložená energia, plánovanie a financie sú v týchto prípadoch neadekvátne.

Nadčasová krása prírodných materiálov

Často vo svojich projektoch pracujete s pohľadovou tehlou, drevom i betónom. Čím vám tieto materiály učarovali?

T: Máme radi materiály, ktoré sú prirodzené a pravdivé. Ak vidíme v projektoch veľa tehly, ide väčšinou o byty v starom meste alebo tehlové domy. Materiály vychádzajú z prostredia, v ktorom sa pohybujeme a radi ich priznávame. Tehlová stena v modernom byte v Petržalke je nepravdivá, ale dosadená. Autentickosť a prirodzenosť stavebných materiálov, ktoré sa na nič nehrajú, je nám veľmi sympatická.

I: Ľudia majú radi štruktúru a odhaľovanie starých materiálov vnímajú skôr pozitívne. Netreba sa hanbiť za to, že tehlová stena je generačná vec.

Ako vidíte budúcnosť šikmých striech z poctivej pálenej krytiny? Zostanú v našom regióne alebo ich vytlačia skôr ploché strechy?

T: Je to stále tak 50/50. Myslím, že veľa ľudí si pred výstavbou zadefinuje, čo je pre nich prijateľné a čo nie. Často sa stáva, že klient príde s konkrétnou predstavou o streche a my mu ako ideálne riešenie ponúkneme pravý opak. Je to z dôvodu, že to jednoducho do projektu správne zapadne. U nás v ateliéri sa skôr vraciame k tradičným sedlovým strechám, a to z rôznych estetických, ale aj praktických dôvodov – šikmé strechy sú odpoveďou na súčasné klimatické zmeny, s ktorými sa musíme naučiť vysporiadať. Globálne otepľovanie, dôležitosť tienenia a podobne. Napríklad presah šikmej strechy vytvára tieň, a tým chráni fasádu.

I: Osobne si myslím, že sme už za obdobím, kedy sa plochá strecha pokladala za modernú. Vnímam to tak, že v súčasnosti je to len ďalší nástroj, ktorý v architektúre máme a vieme s ním pracovať podľa toho, čo chceme pri konkrétnom projekte dosiahnuť.

interierovy dizajn Toito architekti
Architekti z Toito radi priznávajú tradičnú tehlu.

Projektovanie rezidenčného bývania

Akým smerom sa podľa vás uberá rezidenčná architektúra na Slovensku? Možno predpovedať dlhodobejšie trendy bývania, alebo ide skôr o krátkodobé módne riešenia?

T: Koronakríza priniesla trendy rekreačného bývania, chatiek a opúšťanie mesta na dlhší čas, čo je fajn, aj keď to vnímam ešte ako módnu záležitosť. Našich klientov sa snažíme nabádať na jednoduchšie riešenia, ktoré z dlhodobého hľadiska predstavujú menší risk či záťaž. Preferujeme flexibilné návrhy, s ktorými dokážu majitelia v budúcnosti pracovať.

I: Samotný interiér bytu má výrazne menší vplyv na kvalitu života, ako všetko okolo neho. To je vidieť aj v Bratislave, kde je cítiť výraznú snahu o opravu verejného priestoru. Témy ako dostupnosť, komunity, cyklochodníky , parky, športoviská či zeleň dostatočne rotujú. Myslím si, že čo sa rezidenčnej architektúry týka, trendom bude zvyšovanie kvality prostredia a nie bytu ako takého.

Súčasne trendy v bývaní

Bude mať súčasná zdravotná kríza vplyv na naše bývanie?

T: Je to zložité. Niektorí architekti v zahraničí tvrdia, že trend zahusťovania miest sa otočí, a ľudia budú viac odchádzať na vidiek. Skôr si myslím, že ľudia prehodnocujú kvalitu verejného priestoru a začali ho viac využívať. Človek počas krízy spomalil a hľadal spôsob, ako využívať exteriér trochu inak.

Akými konkrétnymi opatreniami sa podľa vás prejaví (väčšia flexibilita pôdorysu, prepojenie s exteriérom, dôraz na denné svetlo apod.)?

I: Počas koronakrízy ľudia prehodnotili to, ako žijú a ako chcú žiť. To je výborná príležitosť pre nás architektov. Myslím si, že z toho vznikne hneď niekoľko trendov, pretože každý sa bude chcieť pripraviť na budúcnosť. Ľudia sú odlišní a každý si chce prispôsobiť prostredie pre vlastné potreby, čo je vlastne výborné.

T: Na Slovensku napríklad neboli štandardom balkóny. Je možné, že sa potreba balkónov či lodžií prehodnotí a stanú sa štandardom tak, ako v západných krajinách.

Úspešní architekti

Ste nositeľom ceny CE ZA AR nielen v kategórii interiér, ale aj rodinný dom. Čo pre vás znamená toto ocenenie?

I: Každý ateliér si určí smer, akým sa chce uberať a práve uznanie medzinárodnej poroty je príjemným nakopnutím a podporou v tom, že architektúru nerobíme zle.

T: Výber našich projektov, buď ako nominácia, alebo laureát ceny, nás presviedča o tom, že to, akým spôsobom rozmýšľame o architektúre, je dobrá cesta.

projektovanie domov ocenene Cezaar 2019
CEZAAR 2019 v kategórii Rodinné domy získal projekt ateliéru Toito Dom 3.0

Projekt bunker je stále zahalený tajomstvom, môžete nám o ňom niečo povedať?

I: Pár rokov dozadu boli bunkre na Slovensku ľahko dostupné a za výhodné ceny. Bolo to aj preto, že trh bol pomerne malý a administratíva trochu komplikovaná. Tento konkrétny projekt, na ktorom pracujeme, je riešený ako zážitkové bývanie, ku ktorému sme najskôr pristupovali veľmi pragmaticky. Začali sme veľmi jednoduchým, ale zároveň pekným a tvrdým spôsobom. Projekt nikdy nemal jasný návrh a išlo o postupné odhaľovanie. Vymyslieť riešenia v takomto komplikovanom priestore je ale výzvou, a preto samotné navrhovanie a realizácia trvala dlhšie.

Prezradíte nám viac?

I: Kľúčovou bola samotná definícia priestoru a objavenie skupiny ľudí, ktorí majú záujem stráviť noc či dve v takomto prostredí. V súčasnosti sa už ani firemné akcie neodohrávajú iba v reštauráciách, ale všeobecne všetci hľadáme nové zážitky, ktoré zachádzajú až do extrémov. Podobne ako dom na strome je aj bunker ďalším architektonickým krokom vpred. Ide o projekt, ktorý je absolútne mimo iných projektov, na ktorých sme doteraz pracovali. Išlo o mimoriadne príjemnú a dlhú spoluprácu. Projekt je už ukončený a čoskoro by sme sa chceli podeliť o celý príbeh.

Autor článku:
logo-redakcia
Ateliér TOITO
19. novembra 2021