Hlavné časti šikmej strechy a ich realizácia

Funkciou strešných konštrukcií je ochrana budovy pred nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho prostredia. Hlavné časti strechy sú odkvap, hrebeň, nárožie, úžľabie či štítová hrana. Čítajte ďalej a zistite viac o téme skladba strechy a o tom, ako sa realizuje šikmá strecha a jej jednotlivé časti.

Odkvap

Odkvap je najnižším okrajom strešnej plochy, z ktorej sa odvádza stekajúca voda počas dažďa. Je jednou z najdôležitejších častí strechy, v tejto oblasti sa nachádza aj privádzací vetrací otvor.

Realizácia odkvapu na šikmej streche:

Vetranie v odkvape

Podľa noriem je potrebné mať v oblasti odkvapu privádzací vetrací otvor o veľkosti 1/200 príslušnej strešnej plochy – minimálne však 200 cm² na 1 bm odkvapu. Nedodržanie týchto hodnôt vedie k nedostatočnému odvetraniu a tým i zvýšeniu rizika udržovania vlhkosti v strešnom plášti. To má za následok poškodenie krytiny i samotných konštrukcií krovu (laty, kontralaty). Privádzací vetrací otvor pri odkvape musí byť zabezpečený voči vletovaniu vtákov a nesmie obmedzovať prívod vzduchu (ochranný vetrací pás, ochranný vetrací hrebeň, odkvapová vetracia mriežka).

Latovanie v odkvape

Ďalším dôležitým bodom realizácie je správne rozlatovanie v odkvape. Častou chybou býva nedodržanie vzdialenosti prvej závesnej laty. Výsledkom je potom malý presah škridiel v mieste odkvapu a možné podtekanie zrážkovej vody mimo žľab. Táto voda sa potom dostáva na podhľadový materiál, prípadne na fasádu, ktoré tým znehodnocuje. Každý model škridly má tieto vzdialenosti špecifické a je nutné ich dodržiavať, aby bol zachovaný požadovaný presah škridly. Hrana odkvapovej škridly by mala presahovať do 1/3 žľabu. Vypustenie závisí od tvaru odkvapovej hrany škridly, od sklonu strešnej plochy a od tvaru drážok škridly.

Odkvapová škridla

Potrebné je nastaviť správnu výšku odkvapovej škridly. Túto výšku môžeme dosiahnuť viacerými spôsobmi:

• daním dvoch lát potrebnej hrúbky na seba
• daním jednej laty na výšku
• použitím laty a odkvapovej mriežky

Pri použití škridiel ktoré nemajú rovnú spodnú hranu je potrebné použiť doplnkovú škridlu tzv. odkvapovú škridlu, ktorá sa pokladá po celej dĺžke odkvapu. Tieto škridly s rovným rezom upravujú odkvapovú hranu do roviny. Pokiaľ sa nepoužijú vzniká nebezpečenstvo zatekania zrážkovej vody mimo žľab.

Pravidlá pre navrhovanie a zhotovovanie striech odporúčajú v oblasti odkvapu použiť odkvapový plech. Odkvapový plech sa ukladá na plné debnenie pri odkvape, pod poistnú hydroizoláciu a vyúsťuje mimo odkvap, v prípade zrealizovania nábehov môže byť vyvedený aj do žľabu. Slúži na odvedenie vody z PHI mimo strešný plášť a fasádu. Zároveň chráni PHI v oblasti odkvapu pred poveternostnými vplyvmi.

Hrebeň               

Hrebeň je väčšinou najvyššia časť strechy, z ktorej sa skláňa samotná strecha na strany.

Realizácia hrebeňa:

Latovanie

Podľa typu škridly, rozmeru laty a sklonu strechy určíme odstup prvej laty od hrebeňa a prevýšenie hrebeňovej laty nad hrebeňom. Práve v stanovení výšky hrebeňovej laty sa najčastejšie vyskytujú chyby. Vo väčšine prípadoch je položená príliš nízko a hrebenáče sa veľmi problematicky prichytávajú. Naopak, pokiaľ je príliš vysoko, zostáva medzi hrebenáčom a škridlou veľká medzera, ktorou sa dostáva do strechy sneh, prach a pri prudkom daždi aj zrážková voda. Hrebeňová lata musí byť nastavená tak, aby sa hrebenáče nedotýkali krytiny a išli v jednej línii. Táto medzera medzi hrebenáčom a krytinou je cca 0,5 cm. Tým dosiahneme ďalší vetrací odvádzací otvor.

Pokrytie hrebeňa

Hrebeň sa pokrýva časťou strešnej krytiny, ktorú nazývame hrebenáč alebo hrebeňová škridla. V minulosti sa hrebenáče pokladali do maltového lôžka, dnes sa pokladajú v 99% na suchý spôsob s použitím vetracích pásov a špeciálnych príchytiek. Druhou alternatívou pokrytia hrebeňa je použitie hrebeňového pásu.

Poistná hydroizolácia sa prekladá cez hrebeňa v závislosti od toho, či je strecha zateplená celá alebo len po klieštiny. Ak je strecha zateplená až po vrchol hrebeňa a používame vysokodifúznu fóliu, preložíme fóliu cez hrebeň. Ak je strecha zateplená po klieštiny, alebo bez tepelnej izolácie vysokodifúznu fóliu ukončíme cca 5 cm od vrcholu hrebeňa. Po uložení kontralát preložíme cez líniu hrebeňa pás fólie, čím zabezpečíme prekrytie na obe strany po 20 cm.

Nárožie

Nárožie je hrebeň, ktorý smeruje šikmo. Vyskytuje sa najmä na valbových, polvalbových a komplikovaných zložených strechách a vikieroch.

Úžľabie

Úžľabie je vnútorná šikmá priesečnica dvoch strešných plôch, ktorá odvádza vodu. Úžľabie je najnáročnejším detailom strechy z hľadiska prevedenia. Každé úžľabie sa realizuje ako plne vydebnené. Tvar úžľabia volíme podľa klimatických podmienok (úzky, široký, zapustený či plochý). Aby sa zamedzilo prenikaniu zrážkovej vody úžľabím, je potrebné dodržať minimálne sklony krokiev v úžľabí.

Realizácia úžľabia:

Aby sa znížila možnosť zatečenia zrážkovej vody a zafúkania snehu, je nutné použiť samolepiaci tesniaci pás úžľabia. Tento pás sa dodáva v dvoch základných rozmeroch: dĺžka 1000 mm a výška 60, alebo 75 mm. Profilované škridly majú vyšší profil, teda je potrebné použiť vyšší tesniaci pás do úžľabia, aby bol dokonale utesnený profil škridly.

Škridly v úžľabí je nutné rezať zodpovedne, tak aby línia rezu bola priama s líniou úžľabia. Malé dorezy, ktoré môžu vzniknúť, je nutné eliminovať. Jednou z možností je použitie polovičných škridiel.

Najčastejšou chybou pri prevedení úžľabia je nedostatočné prekrytie škridiel do úžľabia. Toto prekrytie by malo činiť minimálne 10 cm – merané kolmo k línii úžľabia. Pri menšom prekrytí sa zvyšuje nebezpečenstvo zatečenia zrážkovej vody pod škridlu a ďalej do konštrukcie strechy.

Štít a štítová hrana

Štít je sklonený okraj strechy medzi hrebeňom a odkvapom, väčšinou umiestnený na priečelí domu.

Realizácia štítovej hrany:

Štítovú hranu môžeme riešiť viacerými spôsobmi:

• oplechovanie štítu použitím záveternej lišty – škridly pri záveternej lište neukončujeme polovičnou škridlou, ale vždy celou. Polovičnú škridlu používame ako predposlednú v rade,
• pomocou okrajových škridiel, ktoré zjednodušujú pokládku a zvyšujú estetickú stránku celej strechy.

Na dĺžku krokiev strechy sa musí krytina presne rozmerať a nalatovať. Určuje sa preto stredná krycia dĺžka a šírka. Stanovenie tejto hodnoty a jej rozmeranie je obzvlášť dôležité pri použití okrajových škridiel s presným latovaním, kde nemožno upraviť škridlu rezom.

Strednú kryciu dĺžku určíme tak, že uložíme 12 škridiel pozdĺžne vrchnou stranou dolu. Zmeriame celkovú dĺžku 10-tich stredných škridiel, raz zrazených v drážkach, raz s vôľou v drážkach. Výsledná hodnota predstavuje optimálne latovanie pre danú strechu. Obdobne sa určí aj stredná krycia šírka, uložením škridiel bokom k sebe.

Vetranie

Účelom vetrania je výmena vzduchu v povalovom priestore, alebo medzi krytinou a poistnou hydroizoláciou. Výmena vzduchu je zaisťovaná tlakovým rozdielom spôsobeným tlakom vetra, tlakom spôsobeným teplotou alebo ich kombináciou.

Vetraním sa vyrovnáva teplota vzduchu pod krytinou s teplotou vzduchu nad krytinou. Zároveň dochádza k odvádzaniu vlhkosti zo spodnej časti krytiny.  Vetranie má vplyv na životnosť a kvalitu krytiny a je teda aj základnou podmienkou pre poskytnutie zárukyna krytinu.

Realizácia vetrania:

Vetracie otvory treba navrhnúť tak, aby bránili vnikaniu kvapalných a tuhých zrážok do strechy a vletovaniu vtákov. Kryty vetracích otvorov nemôžu obmedzovať prúdeniu vzduchu a podliehať korózii.

Prúdeniu vzduchu vo vzduchovej vrstve by nemali brániť žiadne prekážky.

Vetracie otvory sa navrhujú ako priebežné štrbiny po všetkých stranách objektu pri hrebeni, na nárožiach a pri všetkých väčších telesách prehradzujúcich vetranú vzduchovú vrstvu.

Vetranie strechy podporuje sklon a rozdielna výška privádzacích a odvádzacích vetracích otvorov strechy.

Čo ešte potrebujete vedieť?

Poistná hydroizolácia

Šikmá strecha by mala mať pod krytinou súvislú vrtsvu poistnej hydroizolácie. Chráni vrstvy strešného plášťa a podstrešné priestory pred hnaným dažďom, snehom, vetrom a prachom. Okrem toho je jej dôležitou vlastnosťou difúzna priepustnosť, ktorú udáva ekvivalentná difúzna hrúbka sd (m).  Hodnota sd je súčinom hrúbky materiálu a jeho difúzneho odporu. Čím je táto hodnota vyššia, tým je zložitejšie, aby vodná para týmto materiálom prechádzala. Ďalšími požadovanými vlastnosťami ochrany je pevnosť, ťažnosť, UV stálosť, horľavosť, chemická odolnosť a pod., ktoré pomáhajú s životnosti a spoľahlivosti celého strešného systému. Mala by odolávať tlaku vetra, aby neprenikal cez krytinu a neochladzoval hornú časť tepelnej izolácie, aby nedochádzalo k tepelným stratám.

Napojenie komína

Riešenie prestupov cez strechu nie je jednoduchá záležitosť. Šikmá strecha má mať dva prestupy, a to cez strop alebo podhľad a potom cez strechu. Otvor v strešnej konštrukcii musí byť o 3 až 6 cm väčší ako vonkajší rozmer komína, medzeru treba vyplniť nehorľavým izolačným materiálom. V mieste prestupu komína strešnou konštrukciou treba komínovú hlavu oplechovať. Oplechovanie by sa malo vytiahnuť na konštrukciu komína aspoň do výšky 20 až 30 cm nad úroveň strešnej krytiny, čím sa zabezpečí jeho dostatočné utesnenie.

Pri napájaní krytiny na komín je veľmi dôležitý detail precízna hydroizolácia. Inak môžete mať už čoskoro problémy so zatekaním. V okolí prestupu sa po obvode komínového telesa aplikuje až po atikový plech hydroizolačná fólia, aby sa predišlo zatekaniu. Aby nevznikli problémy s kondenzáciou spalín, v nadstrešnej časti a v mieste styku so strešným plášťom treba komín tepelne zaizolovať.

Nepodceňte ani komínové ukončenie. Ak uprednostníte obmurovku, stavte radšej na kvalitné materiály a precízne vyhotovenie. V súčasnosti sú však obľúbené najmä rôzne prefabrikované diely. Ako obklady komínových hláv sa používajú dosky alebo šablóny strešných krytín. Tesným obložením komína sa eliminuje riziko vznietenia horľavých stavebných materiálov použitých v spodnej nosnej konštrukcii obkladu.

Protisnehový systém

U šikmých striech, kde je nebezpečenstvo ohrozenia osôb, alebo vzniku škôd od padajúceho snehu, musí byť navrhnutý vhodný spôsob zachytávania snehu (druh a umiestnenie snehových zachytávačov).

Snehové zachytávače navrhuje projektant. V prípade dovoleného sklzu snehu zo strechy projektantom, treba okolie objektu riešiť tak, aby snehové masy neohrozovali prevádzku a bezpečnosť ľudí alebo priľahlé stavby. V opačnom prípade treba použiť vhodné zachytávače snehu. 

Technické riešenie detailov súvisiacich so snehovými zachytávačmi poskytuje dodávateľ krytiny, alebo výrobca snehových zachytávačov.

Sneh z vyššie umiestnených striech objektu by nemal padať na strechy umiestnené nižšie. Pri šikmých strechách, pri ktorých dochádza k sklzu snehu, je možno riešiť vonkajšie odvodnenie bez žľabov, najmä v horských oblastiach – voda steká a sneh padá priamo na upravený terén.

Rozmiestnenie protisnehových zábran – ako správne navrhnúť protisnehový systém:

1. protisnehový systém sa navrhuje vždy celoplošne v rámci celej strechy
2. použitie protisnehovej mreže je možné aplikovať iba v kombinácii s protisnehovými zábranami rozmiestnenými celoplošne
3. protisnehový systém navrhnutý len v oblasti odkvapu je neúčinný
4. pri návrhu protisnehových zábran rozhoduje :
   •  sklon strechy
   •  zaťaženie snehom
   •  miestne podmienky