Zmiznú z Európy tradičné červené strechy?

K pohľadu na historickú panorámu mnohých európskych miest neodmysliteľne patria červené šikmé strechy. Pálená strešná krytina svojou tradičnou farebnosťou a tvarom škridiel patrí do historického prostredia. Rozvoj miest so sebou však prináša zmeny, ktoré sa dotýkajú nielen vzhľadu našich miest, ale aj spôsobu života v nich. Je v mestách budúcnosti priestor pre tradičné stavebné materiály? Urbanista Peter Gero sa zamyslel nad osudom osvedčených materiálov z pálenej hliny.

Rekonštrukcie historických budov v Bratislave

Pamiatkové úrady využívajú prísne formy regulácie pri úpravách objektov v historických centrách miest. Súhlasíte s ich prístupom alebo by ste investorom a architektom dopriali viac voľnosti?

Osobne si myslím, že by určite mohli mať o čosi voľnejšiu ruku. Osobne som vždy zástancom voľnejších možností pri tvorbe. Na druhej strane, prísne pravidlá úradov chápem. Niektoré z nich však považujem z pohľadu aktívneho rozvoja mesta za nezmyselné „zakonzervovávanie“.  

Môžete uviesť nejaký príklad?

Bezručova residence v Bratislave je príklad, kedy pamiatkový úrad svojou neústupnosťou docielil úplne opačný efekt. Pôvodný developer navrhoval len veľmi miernu rekonštrukciu, avšak pamiatkový úrad bol proti väčšine navrhovaných riešení. Situácia vyústila do toho, že investor z frustrácie od projektu odstúpil a predal ho inému developerovi. Nový investor vsadil na drastickú rekonštrukciu, ktorá s pôvodným výzorom budovy nemá veľa spoločného. Ďalším príkladom je osobný prístav na Dunaji. Pôvodne krásny objekt v konečnom dôsledku dopadol tak, ako dopadol. Žiaľ, hrubý prístup sa na Slovensku presadí.

Môžeme teda povedať, že neústupnosť pamiatkových úradov môže v niektorých prípadoch mestu skôr uškodiť?

V niektorých prípadoch môže byť rigidný prístup pamiatkového úradu, resp. povoľovacích štruktúr mesta prehrou pre mesto. Vždy je to o ľuďoch a o inteligentnom, integrovanom prístupe v rozhodovaní.

Vidíte aj nejaké pozitívne príklady?

Pozitívne tendencie rozvoja mesta vnímam napríklad v Bratislave pod vedením nového primátora. Aj pri projektoch, ktoré sú vystavené kritike, primátor vie dobre odôvodniť rozhodnutia mesta, vysvetliť, prečo je projekt dôležitý a nebojí sa zaň postaviť. Založenie MIB považujem za silný strategický počin, ktorý keď sa „zažije“, pozitívne ovplyvní rozvoj urbanizmu Bratislavy.

Obnova miest Slovenska

Mohli by ste spomenúť aj príklady z iných slovenských miest?

Výborným príkladom je Nádvorie v Trnave, ktoré bolo tiež najskôr vystavené mnohým protestom. Vďaka dobrej komunikácii mesta sa však podarilo tento projekt pozitívne mediálne pokryť a Trnavčania ho napokon prijali. Trenčín implementáciou konceptu Trenčín si Ty do nového územného plánu mesta vytvoril novú bázu pre ďalší rozvoj, najmä centrálnej oblasti, integrovaním rieky Váh do mesta. Košice pristupujú veľmi inovatívne a odvážne k vytvoreniu novej oblasti na základe revitalizácie Mlynského náhonu ramena rieky Hornád. Všetko je to o ľuďoch a vzdelanostnom prístupe.

Aký vplyv majú podľa vás média pri tvorbe názoru na tvorbu mesta?

V tejto sfére majú novinári a médiá obrovský vplyv. Mienkotvorné médiá majú schopnosť posunúť tému buď jedným, alebo druhým smerom. Všetko, čo je publikované v médiách vyvoláva reakciu a môže silno prispieť k porozumeniu niekedy komplikovaných procesov tvorby. Médiá majú podľa mňa aj silný vplyv na zvýšenie identifikácie obyvateľov s mestom.

„V niektorých prípadoch môže byť rigidný prístup pamiatkového úradu prehrou pre mesto.“

Zelený prístup pri rekonštrukcii a výstavbe

Klimatická kríza pomaly začína ovplyvňovať architektúru našich miest. Ako sa to podľa vás prejavuje?

S klimatickými zmenami treba rátať. V oblasti architektúry treba prijímať potrebné riešenia, ktoré budú zodpovedať zmenám klímy. Stavebné technológie sa neustále prispôsobujú nutnosti pozitívneho ovplyvnenia tendencií zmien klímy. Vďaka tomu môžeme docieliť ekologickejšiu výstavbu či rekonštrukciu.

Aký význam zohráva podľa vás zeleň v mestách?

V prvom rade treba myslieť na zapracovanie prírodných aspektov – zelene, vody – do nových projektov. Považujem tiež za dôležité zabezpečiť starostlivosť o všetku zeleň, ktorú v mestách máme. Bohužiaľ, v Bratislave vidím pomerne veľký deficit zelene a aj starostlivosti o ňu. Namiesto parkov či zelených priestorov máme parkoviská s výhľadom na Bratislavský hrad. Zintenzifikovať zeleň v projektoch/realizáciách nových komunikácií je, žiaľ, nedostatočné.

Zelené strechy

V tomto smere by mohli byť súčasťou riešenia vegetačné strechy. Ako ich využitie v mestách vnímate vy?

Vegetačné strechy sú bežným javom posledných desaťročí v mnohých mestách po celom svete. Myslím si, že v sebe skrývajú určitý potenciál. Dôležité je však povedať, že nejde o vegetačné strechy s úžitkovou zeleňou. V prípade, že sa taká strecha technologicky zvládne, môže byť podporou niektorých ekosystémov v mestských oblastiach.

Zaujala vás na Slovensku nejaká konkrétna strecha?

Pekným príkladom vegetačnej strechy je hotel v Tatrách, ktorý vytvoril esteticky zaujímavý prvok, ktorý je možné vidieť z reštaurácie. Na jednej strane máte výhľad na Štrbské Pleso, na druhej sa pozeráte do doliny. Medzi týmito dvoma dominantami sa nenápadne rozprestiera zelená strecha. Podobné príklady, že vegetačné strechy dobre fungujú, možno nájsť aj v Bratislave, napríklad v Panorama City, Riverparku a nové verejné priestory v komplexe SkyPrak. Ide o príjemný pobytový priestor mestského charakteru.

Tehly a škridly v zelenej výstavbe

Keď hovoríme o zelených strechách, akú budúcnosť predpovedáte zeleným fasádam?

Zelené fasády sú zaujímavou estetickou voľbou. Osobne však pri fasádach budem vždy preferovať prírodné materiály, akým je napríklad tehla. Ide o tradičný stavebný materiál, ktorý má okrem ekologickosti aj jednu obrovskú výhodu, a to širokú estetickú využiteľnosť a variabilitu. Architekt sa s tehlou dokáže pohrať a vytvoriť pre developera, ako aj verejnosť, nezameniteľnú identitu, charakter mesta. Pálená tehla navádza svojou štruktúrou k dotyku, a tým učí ľudí všímať si detaily okolo seba a nielen okom. Biela fasáda bude vždy iba bielou fasádou. Pri tehlových fasádach môže architekt využiť hru svetla, rôzne formáty a textúry. Mestá, ktoré majú štvrte tzv. bielych fasád, červených fasád, vytvárajú špecifickú identitu.

Takže tehla ako stavebný materiál bude súčasťou stavieb budúcnosti?

Myslím, že tehla do projektov budúcnosti rozhodne patrí. V súčasnosti zažíva svoju renesanciu aj na Slovensku. Okrem všetkých výhod, ktoré ponúka, má jednu nevýhodu. Na prácu s tehlou potrebujete vzdelaných remeselníkov. S tehlou môže pracovať iba niekto, kto s materiálom skutočne žije, kto mu dobre rozumie a kto s ňou pracuje s láskou. Krásnym príkladom sú napríklad tehlové vily/domy na bratislavských Palisádach.

„S tehlou môže pracovať iba niekto, kto s materiálom skutočne žije, kto mu dobre rozumie a kto s ňou pracuje s láskou.“

Šikmé vs. ploché strechy

A čo tradičná pálená škridla? Prichádzajú mestá v Európe o svoje typické červené panorámy?

Určite nie. Nemyslím, že by k tomu malo niekedy prísť. Ak sa pozrieme na Taliansko či severné Španielsko, práve odtiaľ pochádzajú strechy, ktoré sú najväčšou módou súčasnosti. Mierne šikmé strechy, ktoré sú esteticky zaujímavé práve vďaka pálenej krytine. Šikmé strechy sú výhodné z ekonomických a v neposlednom rade aj ekologických dôvodov. Majú tiež schopnosť prispôsobiť sa klimatickým zmenám.

Nie sú v tomto smere hrozbou ploché strechy typické pre modernú architektúru?

Ploché strechy, ktoré vidíme v našich regiónoch, sú v ich masovej aplikácii nezmyslom 70.tych rokov. Ploché strechy nie sú výhodné ani z hľadiska úspor energií, ani ekológie. Sám to viem dobre zhodnotiť, pretože pod plochou strechou bývam. Časté problémy so zatekaním, náchylnosť na vyčíňanie počasia či príliš komplikované opravy. Architektonický prvok plochých striech bol pôvodne prijatý z ekonomického hľadiska a z hľadiska dizajnového tvaru modernej strohosti. Má určité opodstatnenie aj v niektorých dnešných architektonických návrhoch. Pri ekonomickom hodnotení je však dôležité zohľadniť aj zvýšené náklady na údržbu týchto konštrukcií.

Ak zateká do šikmej strechy, postačí zložiť krytinu a poškodené miesto jednoducho opraviť. Pri plochých strechách je samotná identifikácia narušeného miesta náročná. Problém môže byť totiž na úplne inom mieste, ako sa javí. Kvalitne prevedená šikmá strecha vydrží aj niekoľko generácií.

„Kvalitne prevedená šikmá strecha vydrží aj niekoľko generácií.“

Takže o osud pálenej krytiny sa nemusíme podľa vás báť?

Pálená krytina je časom osvedčená voľba. Nie iba pri rekonštrukciách v historických centrách miest, ale aj pri rodinných domoch. Pri rekonštrukciách problematických starších striech vám kvalitná pálená krytina dokáže zaručiť odolnú strechu na dlhé roky.

Aké sú podľa vás najväčšie prednosti strechy z pálenej škridly?

Všeobecne známa je vysoká odolnosť pálenej krytiny. Dobre odoláva silným búrkam či vetru. V prípade poškodenia je obrovskou výhodou možnosť lokálnej opravy, čo nie je možné napríklad pri plochých strechách. Pri víchriciach často ploché strechy odletia celé, čo sa zvyčajne pri pálenej krytine nestane. Aj samotná údržba strechy z pálenej krytiny je nenáročná. Osobne si myslím, že tradičné materiály majú v urbanizme/architektúre veľké opodstatnenie. Strešná krajina je jedným z dôležitých prvkov „Genius Loci“ mesta.

„Osobne si myslím, že tradičné materiály majú v urbanizme/architektúre veľké opodstatnenie, najmä pri fasádach a strechách.“

Rekonštrukcia strechy a zobytnenie podkrovia

Je využitie priestoru pod šikmou strechou z hľadiska urbanizmu koncept rozvíjateľný do budúcnosti?

Rekonštrukcie či nadstavby sú v našich mestách prítomné už dlhé obdobie. Preto si myslím, že zobytnenie podkrovia môžeme čiastočne považovať za akýsi urbanistický prvok. Nejde však o masový trend, ktorý by dokázal nejakým spôsobom vyriešiť bytovú krízu alebo problémy s ňou spojenou. Pri pohľade na strešnú krajinu veľkých miest ide o silný dizajnový prínos s pocitom identity. Riešenie bytových problémov vidím skôr v inteligentnom využití brownfeeldov a zintenzívnení mestskej štruktúry. Veľký dôraz kladiem pritom na zosieťovanie  verejných priestorov s vysokou pobytovou kvalitou aj prostredníctvom zásahov do komunikácií – čiže rozširovanie zelene, stromových alejí a podobne. Ešte raz: nezabúdať na zabezpečenie starostlivosti o verejné priestranstvá, zeleň, nábrežie Dunaja.