Premena reliktov tehliarskej usadlosti

Niekdajšej tehelňu v Čachticiach na úpätí Karpát objavil architekt Pavol Paňák pred viac ako 25 rokmi. Osudovému volaniu opusteného sadu a ruín doslova prepadol natoľko, že sa toto magické miesto stalo jeho osobným laboratóriom. Akú úlohu pri prestavbe zohrali tehly?

Desaťročia sa na tomto mieste pálili tehly až kým sad spolu so svojimi objektmi nezačali chradnúť. Známy architekt Pavol Paňák však zmenil údel tohto areálu a majstrovsky ho postupne revitalizoval na svoje víkendové sídlo.

„Keď som objavil tento areál, bola z neho ruina. Videl som však potenciál, ako by sa dal predĺžiť život tohto miesta. Mojou motiváciou nebola túžba po originalite. Tá skutočná výzva pre mňa, bola šanca dať druhý život stavbe,“ spomína si Pavol Paňák.

Prestavba výrobne tehál na ateliér

Súbor pozoruhodných objektov prešiel postupnými premenami, pričom práve tehla tu prepája minulosť so súčasnosťou. Architekt svojím prístupom k obnove vzdáva poctu tradícii, kontinuite, miestu a výrobe tehál.

Komplex objektov pozostáva z repliky bývalého obydlia tehliarov (z roku 1995), z bývalej prestavanej tehliarskej klenbovej pece na ateliér (z roku 2010) a zo šopy (z roku 2016). Čerstvým prírastkom do tejto zbierky je nevšedná prístavba k pôvodnému domu, ktorú dokonca ocenila odborná porota národnou Cenou za architektúru CE ZA AR. Všetky objekty spája neviditeľná niť príbehu tehly, ktorá sa na tomto mieste kedysi vyrábala a jej podstata tu pretrváva dodnes. „Musíte byť nastavený na to, aby ste videli, ktorá stavba či miesto majú potenciál na to, aby ste im vdýchli druhý život,“ vysvetľuje architekt.

Pri renovácii jednotlivých objektov spája preto svoje poznatky modernej architektúry, a súčasne uplatňuje staviteľskú tradíciu. Bývalá tehliarska usadlosť nesie hlbší historický odkaz, znalosti i fortieľ majstrov starého poctivého remesla.

Úcta k tehliarskemu remeslu

Návrat k pôvodnému tu nadobúda novú formu. Nejde o žiadne ťahanie historickej podobnosti vo formálnych podobenstvách. Skôr ide o racionálne pokračovanie materiálovej bazy a snahu o vyťaženie zo staviteľskej múdrosti našich predkov.

Do procesu revitalizácie neváhal zapojiť ani lokálnych majstrov murárskeho remesla. Čachtice boli v minulosti známe svojou silnou murárskou tradíciou. Cez prístup k obnove tohto miesta sa tu vzdáva hold tradičným materiálom a postupom.

Prístavba domu ocenená odbornou porotou

Prístavba víkendového domu je najnovším prírastkom v osobnej zbierke architektonických klenotov Pavla Paňáka. Svojím stvárnením si podmanila odbornú porotu prestížnej architektonickej súťaže CE ZA AR, ktorej cieľom je upozorňovať na spoločenskú hodnotu architektonických diel a profesionálnych výkonov slovenských architektov. Na diele ocenila odborná porota nasledovné atribúty: „Prístavba víkendového domu v Čachticiach bola očarujúca už z fotografií. Reálna návšteva bola tým typom zážitku, kedy aj v horúcom lete pociťujete zimomriavky z dotyku so skutočným extraktom čírej architektúry. Hoci ide o jednoduché rozšírenie obytného priestoru víkendového domu, spôsob formy, priestoru, netriviálne konštrukčné riešenie a materialita, zaradili túto realizáciu medzi Fenomény.“

Rozšírenie je v skutočnosti novou obytnou izbou pristavanou k domu dávneho tehliara. Prístavba vznikla ako reakcia na potrebu obytnej plochy najmä pre víkendové pobyty rodiny. Pričom návrhové, investičné, prevádzkové či umelecké limity si autor stanovil sám.

Pôvodný spustnutý dom bol gánkového vidieckeho typu a bol obnovený v roku 1995. Je pričlenená k existujúcej stavbe a súčasne mení jej vzhľad. Prístavba je teda akýmsi pokračovaním historického vývoja vidieckeho domu.

V pôdoryse ide o pozdĺžne predĺženie jestvujúceho domu, ktoré súčasne umožňuje pokračovanie vnútorného priestoru v obryse jestvujúceho domu. Vznikla tak nová obytná izba, ktorá je prepojená s jestvujúcou dispozíciou bytu.

Dispozičné riešenie domu

Charakteristická je vyvážená, ľahká a vzdušná geometrická kompozícia. Ide v skutočnosti o jednoduchú veľkú izbu s vloženou emporou nadväzujúcou na podkrovie jestvujúceho domu a na ňu vedúcimi schodmi. Veľkorysá miestnosť je otvorená do tehlového krovu. Cez presklenné časti fasády dnu preniká denné svetlo a výhľady sa otvárajú do sadu. Krb a knižnica lícujú zvnútra a ich objem je na obvodové steny prepísaný zvonka. Posedové okno láka na meditáciu s výhľadom do zelene.

Hrubá stavba” je zároveň aj interiérom. Všetko vidno a každý prvok má svoj účel a svoju úlohu pri vnímaní celku.

Cítiť tu rukopis Pavla Paňáka a jeho podanie vízie v majstrovsky zhotovenej fyzickej forme. Všetky povrchy – tehla, kov, vápenná omietka, betónové výrobky, preglejka sú bez ďalšej povrchovej úpravy. Architektúra prístavby domu, ako aj celého areálu bývalej tehelne v Čachticiach, prezentuje vzťah architekta Paňáka, k pôvabu a súzneniu materiálov a konštrukcií v danom prostredí.

Stavebno-fyzikálne vlastnosti stavby

V lete stačí prekročiť prah prístavby a vnútri vás prekvapí príjemná teplota. To je dôkaz toho, že architekt kládol dôraz aj na stavebno-fyzikálne vlastnosti stavby. Pozná takisto súčasné technológie, moderné stavebno-fyzikálne a materiálové riešenia, a pritom buduje na predchádzajúcich vedomostiach alebo technikách. Výber materiálov je v súlade s trvalo udržateľným stavebníctvom. Spája nové so starým a kladie dôraz na ich pôvodnú formu.

Objekt disponuje akumulačnými vlastnosťami s tepelnou zotrvačnosťou vyrovnávajúcou amplitúdy exteriérových tepelných rozdielov a ziskov zo slnečného žiarenia. Tomu napomáha materiálová báza stavby, zasklenie gánku a zastrešenie dvomi o seba opretými keramicko-oceľovými stropnými doskami.

Gánok pozdĺž izby je presklenný, uzatvárateľný a po väčšinu roka funguje ako klimatická medzizóna.

Oceľový krov s tehlovou výplňou

Dielo získalo ocenenie v prestížnej architektonickej súťaži CE ZA AR aj za zviditeľnenie technickej kvality obyčajného materiálu. Stavbe dominuje tehla na netradičnom mieste – pod strechou.

Masívne obvodové múry sú zastrešené oceľovým krovom s tehlovou výplňou. Tehly so značkami použité v konštrukcii krovu sú dávnymi produktami práve tejto bývalej tehelne, vďaka čomu prostá lomená plocha zo starých pálených tehál nadobúda až zdobný charakter. „Odložil som si tehly, ktoré sme vybúrali pri stavbe ateliéru. Až dve tretiny použitých tehál tak pochádzajú priamo zo susednej tehliarskej pece,“ dopĺňa Pavol Paňák.

Ručne robené tehly sú po vypálení v skutočnosti rozmanito presné i rôznych odtieňov a na strope vytvárajú dekoratívnu plochu, ktorá láka pohľady.

Teplotný komfort vďaka tehle

Ťažký krov (alebo tiež vzájomne opreté dve šikmé stropné dosky) prináša konštrukcii vynikajúce akumulačné vlastnosti pre stálosť vnútornej klímy.

„Takýto tehelný sarkofág veľmi dobre drží teplotu. V zime môžem vetrať koľko chcem a vnútorná teplota sa nezmení. Fyzický komfort, ktorý murovaná tehla prináša, iným stavebným materiálom jednoducho nenahradíte.“

Prečo tehly?

Tehla ako poctivý masívny materiál tvorí nielen akúsi hmotnú podstatu, ale aj vytvára dobré predpoklady pre príjemné a zdravé bývanie. Vďaka svojim akumulačným vlastnostiam a tepelnej zotrvačnosti pomáha vyrovnávať rozdiely exteriérových tepelných rozdielov a tepelných ziskov zo slnečného žiarenia. Čo potvrdzujú aj skúsenosti Pavla Paňáka: „Tehla pod strechou má nesmierny význam. V súčasnosti sa všetky krovy konštruujú ako ľahké. Môžete pridávať tepelnej izolácie koľko chcete, nepomôže to zvýšiť akumulačnú schopnosť podkrovia. V prípade, že vnútri máte 22 °C a potrebujete si vyvetrať pri vonkajšej teplote len 5 °C, tak po otvorení okien teplota v interiéri radikálne klesne. Pri takomto ťažkom krove si môžem vetrať koľko chcem, lebo masívna hmota naakumulovala teplotu a sála ju do priestoru. Za rovnakých podmienok môžem spokojne vetrať a teplota sa nezmení. Takže jeden aspekt, prečo som použil tehlu bol uctiť si kultúru tehelného remesla a druhý bol stavebno-fyzikálny zámer.“

Ateliér z tehliarskej pece

Areál, v ktorom sa po desaťročia pálila tehla skrýva však ešte jednu drobnosť majstra. Prestavbu ruiny tehliarskej pece na ateliér môžeme zaradiť medzi pozoruhodné stavby Slovenska, za ktorú Pavol Paňák získal dokonca medzinárodné ocenenie. „Som rád, že sa podarilo zachovať relikt pôvodnej dedinskej malovýroby, ktorý by bol inak spadol. Mojou motiváciou opäť nebola túžba po originalite, ale dať stavbe druhý život. Je dôležité starať sa o zdanlivo stratené stavby. Znamenajú akúsi kultúrnu kontinuitu spoločenstva danej dediny a sú zdrojom jej identity,“ cení si na tejto stavbe jej autor.

Priebeh rekonštrukcie pece

Základný priestor ateliéru vychádza z originálnej pece na pálenie tehál. Pahorok zarastený stromami a kríkmi skrýval klenbu bývalej, vyše 200-ročnej dedinskej tehliarskej pece. Klenba pece bola prisypaná zeminou, ktorá izolovala proti úniku tepla.

Skôr ako stavba mohla slúžiť novému účelu, bolo potrebné zachrániť klenbu. Po odkrytí zemného násypu sa klenba zhora zafixovala tenkou armovanou betónovou škrupinou a obostavala hranolovitým objemom – obalom z novej lícovej tehly. Vznikol tak akýsi vlastný, osobný, architektonický murovaný kryt.

Všetky tehly, ktoré bolo pri prestavbe potrebné vybúrať (von išli čelné steny) si architekt starostlivo uschoval a o niekoľko rokov neskôr ich použil na zhotovenie krovu vo vyššie spomínanej prístavbe.

Medzinárodné uznanie pre ateliér

Premena ruiny dedinskej tehliarskej pece na ateliér priniesla architektovi Pavlovi Paňákovi úspech v medzinárodnej súťaži Brick Award 2012. Osobné architektonické útočisko Pavla Paňáka vznikalo sanačnými prácami, ktoré trvali vyše desať rokov a ktoré si architekt zväčša robil vlastnými rukami. Napokon mu táto snaha priniesla uznanie aj od medzinárodnej poroty v kategórii „Premena“. „Pálené tehly boli zvlášť náročnou úlohou vyžadujúcou sústredenie, trpezlivosť a zručnosť,“ popisuje svoj prístup architekt.

A ako hodnotí svoj počin dnes? „Každý víkend som na svojej chalupe. V ateliéri spávam od apríla do jesene. Nielenže sa tam cítim príjemne, aj sa mi tam dobre a prirodzene pracuje,“ hovorí Pavol Paňák.

Porotca v architektonickej súťaži Brick Award

O dva roky neskôr bol sám súčasťou odbornej poroty Brick Award, ktorá prináša široký záber na prácu s tehlou v architektúre z celého sveta.

„Je inšpirujúce vidieť, ako kultúrne odlišné regióny pracujú s identickou tehlou, a pritom reflektujú svoju vlastnú kultúru. Aj to je jedna z  univerzálnych vlastností tehly, že dokáže saturovať tie rozdielne identity.“

V porote Brick Award 2014 spolu s ním sedel aj čerstvý nositeľ Pritzkerovej ceny za architektúru hviezdny čínsky architekt Wang Shu. Dobre si rozumeli aj k víťazom dospeli v celku rýchlo. „Byť v porote je jednak vyčerpávajúce a súčasne mimoriadne sýte. Na tú istú tému vidíte špičkové výkony z celého sveta. Ide o mimoriadne kvalitné návrhy, je to akoby ste sa preberali v drahocenných šperkoch. Takže rozhodovanie je mimoriadne zaujímavé,“ hodnotí Pavol Paňák.