Ako sa vyrába pálená strešná krytina?

Najzachovalejšia škridla na území Slovenska sa zachovala z roku 60, história výroby a používania škridly ako krytiny na strechu však siaha až do čias pred Kristom. Postup výroby škridly sa v podstate ani po dvoch tisícročiach nezmenil, je však oveľa presnejší. Čo sa však mení, je spotrebiteľské správanie a zvyšujúce sa požiadavky na stavebné materiály, s ohľadom na životné prostredie a ekológiu. Napriek modernizácii a veľkému výberu krytín  je pálená strešná krytina stále najprirodzenejším materiálom, za dve tisícročia nebol vyrobený materiál, ktorý by prekonal unikátne vlastnosti pálenej šridly.

Výroba pálenej škridly

Pálená škridla je 100%-ný prírodný produkt bez chemických prísad, vytvorený pomocou štyroch elementov – zeme, vody, vzduchu a ohňa.

1. Ťažba hliny

Výroba pálenej škridly začína ťažbou na hlinisku. Samotnej výrobe predchádza geologický prieskum ložiska s dôrazom na mineralogické, chemické a granulometrické zloženie suroviny. Základným prvkom pri výrobe keramických škridiel je íl, hlavnou chemickou zložkou je kysličník kremičitý, ktorého je v surovine najviac, železo a iné minerály.

Postup ťažby hliny pre výrobu škridly má presne stanovené pravidlá – ťažia sa len ílovité usadeniny na špičke kopca. Materiál sa premiestni na medziskládku, kde sa rôzna kvalita hliny vhodne premiešava a triedi. Hlina prechádza skúškou, ak je úspešná, môže nasledovať výroba. Cieľom je dosiahnuť čo najnižšiu pórovú štruktúru a nasiakavosť. Hlina musí byť vysoko kvalitná, trvanlivá a plastická, čo krytine v konečnom dôsledku zabezpečuje dostatočnú tesnosť.

2. Mletie hliny

Pripravená hlina sa pomocou pásových prepravníkov premiestni do prípravovne, nechá sa chvíľu odležať aby pominulo povrchové napätie zŕn. Nasleduje hrubé spracovanie a zhomogenizovanie suroviny pomocou kruhového a valcových mlynov. Cieľom mletia je dostatočné okysličenie, čo najmenšia zrnitosť a čo najhladší povrch.

3. Odležanie suroviny

Spracovaná surovina sa premiesti do „odležiarne“ – priemerne 30 metrov širokého sila kruhového pôdorysu. Dobre odležaná surovina má rovnomerne rozloženú vodu v celej mase. Odležaná surovina postupuje do technologickej časti jemného spracovania, kde valcový mlyn rozdrví kamienky väčšie ako 0,5 mm. Pridaním vody sa íl stáva plastickým, surovina sa opäť premieša a presúva sa do výroby, kde sa z nej formujú škridly.

4. Lisovanie a vykrajovanie škridly

Podľa spôsobu výroby delíme škridly na razené a ťahané.

Razením sa vyrábajú profilované, klenuté alebo kužeľovo tvarované škridly a keramické doplnkové škridly ako sú hrebenáče, odvetrávacie a ukončovacie škridly a pod. Razené škridly sa vyrábajú jednoduchou alebo viasnásobnou drážkou naboku, hore, dole alebo úplne bez drážky.  Pri procese tvarovania škridiel sa zo závitkového lisu vytláča plochý nekonečný pás suroviny, ktorý sa rozdelí na surové škridly a tie sa zavedú do tvarovacieho lisu. Škridly sa pomocou razníka umiestnia do formy a vylisujú na razenú škridlu.

Ťahané škridly sa vyrábajú metódou ťahania, pričom spracovávaná surovina sa vkladá do závitového lisu. Z vytvarovaného nekonečného pásu suroviny sa potom režú škridly v potrebnej dĺžke. Takýmto spôsobom sa vyrábajú klenuté alebo rovné škridly bez drážka alebo s bočnou drážkou a škridla s oblúkovým zakončením – bobrovka.

5. Sušenie a pálenie strešnej krytiny

Po vizuálnej kontrole prichádza na rad spracovanie vzduchom. Výlisky sa musia zohrievať veľmi pomaly, aby sa pri škridlách s otvorenými pórmi nedosiahla hranica spečenia. V tunelovej sušiarni sa pri teplote maximálne 120 °C z výrobku odparí voda, čím sa vytvorí sústava kapilár, ktoré sprostredkúvajú keramickej krytine schopnosť dýchať, prepúšťať vlhkosť a vzduch – vytvárať pocit príjemnej klímy. Vysušené škridly sa ukladajú do šamotových kaziet na pecné vozy. Na rad prichádza najdôležitejšia technologická časť výroby škridiel – výpal. V prípade, že sa vyrába škridla so špeciálnou povrchovou úpravou, teraz je čas, kedy sa nanesie potrebná vrstva na vylisovanú škridlu a odchádza do vypaľovacej pece. Škridly sú vypaľované v peci pri teplote nad 1000 °C, najčastejšie je to 1060 °C. Po výpale sa škridly opatrne ochladia. Celý proces od ohrevu cez výpal až po chladenie trvá približne 5 dní v závislosti od kvality hliny a vlastností výliskov. Pri pálení sa škridly trochu zmrštia, pri nemastnej hline o 8 až 10 %, pri mastnejšej hline do 12 %.

Aké vlastnosti má pálená strešná krytina?

Vysoká teplota pri výpale zabezpečuje škridlám jedinečné vlastnosti ako odolnosť voči kyslím a zásaditým látkam a farebnú stálosť počas celej životnosti a to vo všetkých farebných odtieňoch. Vysoká teplota stabilizuje prírodnú (tehlovú) farbu škridly, presný odtieň je ovplyvnený obsahom oxidu železa v hmote.  Navyše, to, že škridla prešla výpalom pri teplote nad 1000 °C vám dá istotu, že je nehorľavá.

Zaujímavosť pre porovnanie

Hlavnou zložkou betónovej krytiny sú tiež prírodné suroviny ako vysokokvalitný riečny piesok alebo praný štrkopiesok. Kamenné zrná s veľkosťou maximálne 4 mm sa miešajú s vodou, cementom a pigmentami na báze oxidu železa. Technologické spracovanie je však výrazne odlišné, betónová škridla sa nepáli ale vytvrdzuje niekoľko hodín v špeciálnych komorách pri teplote okolo 60 stupňov Celzia.

6. Zvonivá skúška

Po vypálení škridly sa robí takzvaná zvonivá skúška. Škridla môže byť vizuálne bez chyby, avšak môže obsahovať vnútorné pukliny a prichádzať k vnútornej deštrukcii. Tieto chyby nie je vidieť, ale je ich počuť. Každá škridla sa ešte na automatizovanom páse poklepká automatickým kladivom a ak sa zdá, že nezvoní ale chrčí, z pásu sa automaticky stiahne.

Posledným krokom pri výrobe je plne automatizované balenie a expedícia hotových výrobkov.

Zapamätajte si:

Vďaka postupu výroby je keramická strešná krytina bezúdržbová, to znamená, že na rozdiel od iných typov strešných materiálov a krytín ju netreba počas celej životnosti chrániť ani natierať. Škridly si zachovávajú farebnú stálosť, vyznačujú sa vysokou odolnosťou voči vonkajším vplyvom a odolnosťou voči ohňu. Nemenej dôležité sú tepelno-technické a akustické vlastnosti.  Povrchové úpravy krytine zabezpečujú hladký povrch, riziko usadenia nečistôt je oveľa nižšie ako pri iných typoch strešných krytín, pôsobia stále čisto a novo. Prírodný materiál je recyklovateľný a preto bude vaše rozhodnutie navyše ekologické.

Čo ste nevedeli o povrchových úpravách keramickej škridly?

Stálofarebnosť je jednou z najdôležitejších vlastností pálenej strešnej krytiny. Strecha je neustále vystavovaná nežiadúcim vonkajším vplyvom ako je UV žiarenie, kyslé dažde či vtáčí trus. Garanciu stálofarebnosti ponúka pálená keramická škridla. Rôzne farebné odtiene a lesk možno dosiahnuť pomocou špeciálnych povrchových úprav. Škridlu bez povrchovej úpravy označujeme ako prírodná, najpoužívanejšie povrchové úpravy sú engoba a glazúra.

Farba pálených škridiel je prirodzene tehlovej farby. Rôzne zafarbenie sa dosiahne technológiou výroby, prifarbením pomocou minerálov. Priamo pri výrobe sa do hliny pridávajú minerálne prísady, ktoré ovplyvnia jej zafarbenie. Ak surovina obsahuje hydroxidy železa, škridla sa vypáli s tmavočervenou farbou, v prípade nízkeho obsahu železa a vysokého obsahu vápnika bude mať svetlý béžový odtieň. Pridaním mangánu získame červenohnedý odtieň, vyšší obsah škridlu zafarbí na tmavohnedo. Ak po poslednom vypaľovaní pridáme do ohňa redukčné činidlá (napríklad olej), bude mať krytina sivomodré zafarbenie.

Prírodná povrchová úprava škridly

Odtieň typickej tehlovej farby závisí od obsahu oxidov kovov, najmä od podielu oxidu železitého. Čím je teplota vyššia a čas výpalu dlhší, tým je výsledná farba škridly tmavšia. Škridla v tejto farbe dodáva streche tradičný vzhľad, ktorý poznáme už stáročia.

Povrchová úprava Engoba

Tradičná forma farbenia keramiky, engobovanie, znamená nanesenie špeciálnej vrstvy ílovitého bahna s potrebným obsahom minerálov a oxidov kovov na vysušené výlisky ešte pred vypálením. Táto hmota vzniká zmiešaním práškovej engoby s vodou. Engoba obsahuje oxidy kovov, v závislosti od ich celkového pomeru dodávajú krytine požadovaný farebný odtieň od klasickej červenej po modernú čiernu. Po vypálení je výsledný efekt matný a má rovnaké vlastnosti ako samotný keramický črep. Vďaka tejto povrchovej úprave je strešná krytina odolnejšia voči usadzovaniu machu, prachu a iných nečistôt.

Ak je keramická hmota nanášaná pri engobovaní obohatená o sklovité prímesi, škridla získa jemne lesklý povrch. Táto povrchová úprava býva označovaná ako saténovo matná engoba.

Povrchová úprava glazúra      

Glazúra je lesklá povrchová úprava keramiky. Tvoria ju čisto prírodné zložky (hlina, kaolit, krieda), oxidy kovov, ktoré zabezpečujú príslušné sfarbenie a navyše oproti engobe vrstvu oxidu kremíka, ktorá pri výpale s teplotou približne 1 050 °C vytvorí sklovitý nepriepustný film a škridla získa vysoko lesklý povrch odolný voči usadzovania nečistôt, machu a lišajníkov.

Vedeli ste?

Farebná stabilita betónovej krytiny sa zabezpečuje rovnako pridaním pigmentov oxidu železitého. Na rozdiel od keramickej krytiny sa farebný odtieň nevytvára už pri príprave hmoty, aplikuje sa na škridlu tesne pred vytvrdnutím. Hmoty nie sú previazané, preto môže byť farebná stabilita o niečo nižšia.  Pálená strešná krytina nepotrebuje žiadne dodatočné ochranné nátery či vrstvy, jej pórovitosť zabezpečuje rýchle vysychanie materiálu, čo umožňuje streche „dýchať“.