Zelené budovy pre budúcnosť

V budúcnosti budú zelené budovy štandardom, a to nielen komerčné a verejné budovy či bytové domy. Trvalo udržateľne a energeticky sebestačné, sa s víziou uhlíkovej neutrality, rozbiehajú aj projekty pre nízkoenergetické a rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie.

V článku sa dozviete:

• Či je Slovensko schopné naplniť ambiciózne plány smerujúce k uhlíkovej neutralite do roku 2050
• Kedy budú zelené budovy konkurencieschopné
• Dokedy má zmysel zvyšovať hrúbku obvodových múrov
• Čo sa očakáva od budov v budúcnosti
• Prečo je tehla prvkom zeleného stavebníctva

Uhlíková neutralita EÚ a Slovenska

Slovensko musí do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. K tomuto záväzku sa spolu s ďalšími európskymi krajinami prihlásilo podpísaním Parížskej klimatickej dohody, ktorej cieľom je uhlíková neutralita. Táto legislatíva určuje veľmi striktné podmienky, pre dosiahnutie stanovených cieľov. Stanovuje zníženie emisií až o 60%, v porovnaní s hodnotami spred 30 rokov.

Pre naplnenie tohto ambiciózneho cieľa musí Slovensko, ale aj ďalšie krajiny bezpodmienečne zvýšiť tempo nielen v oblasti rekonštrukcie a dekarbonizácie jestvujúceho bytového fondu, ale aj pri dôslednom presadzovaní princípov trvalo udržateľného stavebníctva.

Budovy sú totiž najväčším spotrebiteľom energie v Európe. Takmer 50 % konečnej spotreby energie v Európskej únii sa používa na vykurovanie a chladenie, z čoho sa 80 % využíva práve v budovách.

Na splnenie cieľov v oblasti znižovania stanovených emisií je potrebné nielen zvyšovať energetickú účinnosť budov a dosahovať nízkoenergetické štandardy budov, ale aj zabezpečiť výrobu a obstarávanie obnoviteľnej energie. Dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 preto načrtáva niektoré východiská pre vývoj v stavebníctve aj na desiatky rokov dopredu.

Stratégia pre obnovu budov na Slovensku

Miera renovácií budov v EÚ je dnes na úrovni jedného percenta. Prvým krokom je zdvojnásobenie miery obnovy budov do roku 2030. V rámci stratégie pre renováciu budov „New European Bauhaus“ by tak aj vďaka európskym peniazom malo obnovou prejsť 35 miliónov budov. Medzi priority má patriť zvyšovanie podielu výstavby nízkoenergetických budov a renovácii starších domov, ktoré pomôžu znížiť energetickú spotrebu.

Na európsku iniciatívu nadväzujú ministerstvá dopravy a životného prostredia na Slovensku. Spoločne pripravili stratégiu pre obnovy budov v kritických lokalitách a plánujú preinvestovať okolo 700 miliónov eur.

Energetická sebestačnosť = trvalá udržateľnosť

Rodinné a bytové domy sa môžu už od roku 2019 uchádzať o podporu formou poukážky na inštaláciu malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vďaka národnému projektu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) s názvom Zelená domácnostiam II. Je to konkrétny krok pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality a nízkoenergetického štandardu a sebestačnosti rodinných domov. V rámci tohto projektu sú podporované inštalácia a nákup zariadení ako fotovoltické panely, slnečné kolektory, kotly na biomasu alebo tepelné čerpadlá.

Znižovanie uhlíkovej stopy rekonštrukciou

Budovy spotrebujú veľké množstvo energie, s čím súvisí aj ich vysoký podiel na produkcii skleníkových plynov.  Zvyšovanie energetickej efektívnosti, znižovanie emisií a trvalá udržateľnosť budov patria medzi priority Európskej únie. Keďže obnova rodinných domov na Slovensku prebieha pomaly, naopak produkcia skleníkových plynov je vysoká, vláda  motivuje vlastníkov starších rodinných domov.  Ministerstvo dopravy a výstavby SR každoročne vyhlasuje výzvy na predkladanie žiadostí o získanie príspevku na zateplenie rodinného domu. Podstatnú časť financií plánuje štát získať z fondov EÚ vrátane fondu obnovy.

Zelené budovy

Trvalo udržateľné stavebníctvo prináša hneď dva benefity – úsporu prevádzkových energií a tým pádom aj financií. Súčasne ohľaduplnosť k životnému prostrediu, napríklad z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov, nesie so sebou možnosť dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Symbolom trvalo udržateľného prístupu v stavebníctve sú zelené budovy.

Pod týmto označením si vo všeobecnosti možno predstaviť veľmi komplexný proces, ktorý berie do úvahy celý životný cyklus budovy, resp. ako budova zaťaží životné prostredie počas celej svojej životnosti. To znamená, že zelená budova vzniká správnym návrhom, pokračuje výberom vhodných stavebných materiálov a postupov, prevádzkou budovy a končí sa až likvidáciou stavby.

Projektovanie zelenej výstavby

Už v procese návrhu zelenej budovy  je potrebné zohľadniť faktory, ktoré zahŕňajú lokalitu pozemku, klimatické podmienky, náklady na život, tepelný komfort, kvalitu vnútorného prostredia a zdroje energie. Pričom platí, že sa uprednostňujú zdroje obnoviteľnej energie (veternej, geotermálnej či solárnej) s cieľom redukovať závislosť od fosílnych palív.

Komfort a ekológia v zelenej stavbe

Na zelené budovy sa teda už dávno nepozerá len cez požiadavku na energetickú hospodárnosť budovy, ktorá prináša nízku spotrebu energií. Takáto budova musí spĺňať súdobé ekologické, ekonomické a prevádzkové štandardy. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj komfort a zdravé prostredie pre jej užívateľov.

Aby sa trvalo udržateľná výstavba mohla rozšíriť v masovom meradle, musia byť zelené novostavby konkurencieschopné. To znamená, že by svojim užívateľom mali ponúknuť štandard a komfort, ktorý je v danom čase žiadaný a súčasne musia zostať finančne prijateľné. To si žiada prísny výber materiálov, technických zariadení ako i konštrukčných a prevádzkových postupov vedúcich k nielen nízkej spotrebe energie, ale aj k zdravému a hospodárnemu užívaniu.

Znižovanie uhlíkovej stopy v stavebníctve

Ak má Slovensko do polovice tohto storočia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a znížiť využívanie fosílnych energií, bude musieť sektor stavebníctva prejsť radikálnou transformáciou. V tomto smere idú príkladom komerčné budovy. Certifikácie zelených budov (WELL, BREEAM a LEED) sa aj na slovenskom trhu s komerčnými nehnuteľnosťami stávajú štandardom, aj napriek tomu, že ide o voliteľný záväzok developera.

Legislatíva pre zelenú výstavbu

Kľúčovým faktorom pre developerov pri výstavbe zelených budov je posun vo vnímaní významu trvalej udržateľnosti najmä mladšími generáciami, ktoré si čoraz viac uvedomujú dôsledky klimatických zmien. Predpokladá sa, že na realitnom trhu bude dopyt po „zelených“ inováciách, avšak aktuálne architekti stále narážajú na obmedzenia zo strany platnej legislatívy.

Developeri a architekti berú pri každom projekte do úvahy nielen krátkodobé náklady na výstavbu, ale aj dlhodobé náklady z hľadiska vplyvu na životné prostredie, údržby, prevádzky, energetickej účinnosti a samotnej životnosti budovy. Aby trvalo udržateľné stavby boli pre developerov nielen na Slovensku, ale aj v globálnom meradle ekonomicky zmysluplné z dlhodobého hľadiska, musia nájsť rovnováhu medzi nákladmi na ich výstavbu a možným ziskom.

Spoločné pravidlá pre udržateľnosť

Ako sme uviedli vyššie, štandardne sa na posudzovanie zelených budov používajú viaceré systémy a certifikácie a doposiaľ neexistoval v Európskej únii jednotný nástroj pre posúdenie udržateľnosti budov. To by sa malo zmeniť, nakoľko Európska komisia predstavila vlastný nástroj s názvom Level(s) – európsky rámec pre udržateľné budovy.

Level(s) pracuje so základnými parametrami udržateľnosti, čiže meria uhlíkovú stopu, posudzuje materiály, narábanie s vodou, zdravím a komfortom v budove. Všíma si vplyv na zmenu klímy, a to všetko v celom životnom cykle budovy a pri hodnotení ekonomických parametrov.

Do tvorby tohto nástroja na európskej úrovni je prizvané aj široké spektrum odborníkov, ktorí sa zúčastňujú na životnom cykle budov, od projektovania, až po ich likvidáciu.

Výstavba nízkoenergetických domov

Na Slovensku sa od budúceho roka sprísňujú podmienky pre stavebníkov. Rodinný dom, ktorý získa stavebné povolenie po 31. decembri 2020, musí byť podľa novej legislatívy postavený ako budova s takmer nulovou potrebou energie a mal by spĺňať podmienky pre zaradenie do energetickej triedy A0. Takýto dom sa vyznačuje vysokou energetickou hospodárnosťou, kde potreba primárnej energie nesmie prekročiť 54 kWh/m² za rok.

Stavebné postupy a materiály pre nízkoenergetické domy

Pôvodne malo byť súčasťou nadchádzajúcich legislatívnych zmien, pre rok 2021 v oblasti tepelno-technických požiadaviek na novostavby, aj sprísnenie požiadaviek na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a striech. Tie sa však nemenia.

Zvýšiť energetickú hodnotu domu je možné aj bez výstavby hrubšieho obvodového muriva alebo pridania extra centimetrov na tepelnej izolácii. Základom vždy bude odborný tepelno-technický výpočet, na základe ktorého projektant navrhne optimálne riešenie.

Na trhu existujú moderné murovacie materiály, napríklad moderné tehly Porotherm T Profi a EKO+ Profi s vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami. Tehly Porotherm spĺňajú tieto normové požiadavky na obvodové steny bez zateplenia a sú vhodné aj na stavbu domov s takmer nulovou potrebou energie.

Aktuálne dostupné formáty murovacích materiálov sú preto podľa odborníkov dostačujúce a zväčšovanie hrúbky obvodového muriva nad 50 cm nie je efektívne.

Ako dosiahnuť energetickú sebestačnosť domu

Hlavným kritériom pre  domy s takmer nulovou potrebou energiou, teda ultra-nízkoenergetické, je potreba primárnej energie. Splnenie tohto parametra je oveľa efektívnejšie pomocou vhodných technických zariadení s využitím obnoviteľných zdrojov energie.

Aj v tomto prípade legislatíva štátu majiteľom novostavieb ponúka možnosti.  Je ňou možnosť získania príspevku na obnoviteľné zdroje energie. Kvalitne projektovaná a prevedená stavba je samozrejme základ. Doplnením zariadenia pre získavanie obnoviteľných zdrojov energie, za pomoci príspevku, sa očakáva uhlíková neutralita a energetická samostatnosť budovy.

Výber stavebného materiálu a okien

Okrem kvalitne navrhnutých a zhotovených obvodových stien a zaizolovanej strechy netreba podceniť výber vhodných okien. Správne navrhnuté  a zvolené okná maximalizujú využitie prirodzeného osvetlenia, minimalizujú spotrebu energie na osvetlenie a prispievajú k celkovému komfortu užívania v podobe vonkajších výhľadov. V zimných mesiacoch cez okná prijíma ultra-nízkoenergetický dom žiadané solárne zisky, ktoré prispievajú k príjmu pasívnej energie a znižujú tak nároky na vykurovanie.

Prirodzené svetlo má okrem toho pozitívny vplyv na naše pohodlie – podporuje koncentráciu, výkon aj náladu. A pri kombinácií strešných a fasádnych okien je možné priestor nielen kvalitne presvetliť, ale aj rýchlo vyvetrať pomocou komínového efektu. Prirodzené prúdenie vzduchu tak pomáha znižovať nároky na klimatizáciu. Využiť maximálny potenciál z okien si však žiada strategický prístup k návrhu a umiestneniu domu na pozemku.

BIM a trvalo udržateľné projektovanie

Zmeny budú musieť nastať aj v tradičných procesoch a postupoch riadenia stavebných projektov. Samozrejmosťou bude navrhovanie moderným procesom, pre tvorbu a správu projektov v BIM (Building Information Modeling). BIM, ako databáza informácii o stavbe, poskytuje model so simuláciou už postaveného objektu. Takýto model obsahuje všetky potrebné parametre o konštrukciách, použitých prvkoch a  materiáloch a o ich parametroch v čase navrhovania, výstavby, prevádzky a  prípadne aj likvidácie budovy. Sú v ňom zaznamenané technické dáta a detaily, ktoré sa priebežne aktualizujú. Európska únia z tohto pohľadu už od roku 2014 postupne využíva rôzne možnosti na zvýšenie miery využitia BIM vo verejnom sektore s cieľom podporiť inovácie a priniesť úspory.

Bez technologického pokroku to nepôjde

Je zrejmé, že technológie zohrajú pri dosahovaní vyššie uvedených požiadaviek na dosiahnutie uhlíkovej neutrality kľúčovú úlohu. V budúcnosti pokryje celú potrebu energie na prevádzku domu energia z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú priamo v dome alebo v jeho blízkosti. Kľúčová bude voľba vhodného zdroja vykurovania. Môžu to byť solárne či fotovoltické panely, kotol na biomasu alebo tepelné čerpadlo. Už dnes odborníci odporúčajú v dome s takmer nulovou potrebou energiou kombinovať tepelné čerpadlo s centrálne riadeným vetraním s rekuperáciou.

Smart home – inteligentná domácnosť je dnes akousi nadstavbou, ale v budúcnosti bude bežnou súčasťou našich domovov. Spoľahlivé systémy budú senzormi monitorovať a regulovať rozličné aspekty budovy. Bez toho, aby na jednotlivé úkony užívateľ myslel alebo ich riadil, budú inteligentné systémy domácnosti regulovať vnútornú klímu. Smart home sám detekuje potrebu otvorenia okna či zatiahnutia rolety. Postará sa, aby sme doma mali dávku čerstvého vzduchu a vlastnou reguláciou predchádza roseniu okien.

Investície do lepšej budúcnosti

Aj finančný sektor reaguje na trend v oblasti udržateľného bývania a preferuje výstavbu ultra-nízkoenergerických domov. Podľa Slovenskej rady pre zelené budovy je pre dosiahnutie efektívneho a ekologického bývania dôležitá premyslená investícia od samotného začiatku plánovania projektu. Ako reakcia na Parížsku dohodu začali banky poskytovať a zvýhodňovať investície do environmentálne udržateľných nehnuteľností. Takéto „zelené financovanie“ bonifikuje projekty s vysokými štandardmi obnovy a ponúka záujemcom výhodnejšie úrokové sadzby na úvery.

Zapojenie finančného sektora znamená aj oživenie domácej ekonomiky a podporu malých a stredných podnikateľov, ktorí sa kvôli súčasnej situácii stretávajú s výrazným prepadom tuzemskej stavebnej produkcie.

Pomôžu aj dotácie

Naplniť ambiciózny cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 sa nepodarí, ak nepodá stavebníkom pomocnú ruku štát. Ako bolo spomenuté, už dnes fungujú schémy dotačnej pomoci nielen pre projekty obnovy bytového fondu, zvyšovanie počtu energeticky efektívnych budov, ale aj na podporu zvýšenia podielu využívania obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach. Tieto základné dotačné schémy bude potrebné rozširovať, aby sa trvalo udržateľné stavebníctvo stalo atraktívnym aj pre širokú verejnosť.

Dobrý základ, ktorý vydrží

Aj napriek technologickým nadstavbám, ktoré nás v budúcnosti v našich domácnostiach a na našich pracoviskách čakajú, platí jedno zásadné pravidlo. Stavba, ktorá má dobre a stabilne postavený základ a obvodové múry, takmer nestarne. Pri navrhovaní stien sa berú do úvahy nielen nosné vlastnosti týchto stien, ale tiež životnosť a odolnosť voči živlom, ktorým budú obvodové múry vystavované. Pri výstavbe zelených budov sa tiež prihliada na to, aby stavebné materiály a technológie neovplyvnili okolité prostredie.

Pokiaľ ide o udržateľné stavebné materiály, pálené stavebné materiály patria medzi overené stálice. Pálená hlina, či už v podobe tehly alebo škridly je už dlhé stáročia považovaná za jeden z najodolnejších materiálov v stavebníctve. Na záver si preto zhrňme, prečo si keramické tehly a škridly zachovajú svoje výnimočné postavenie aj v budúcnosti.

• Sú vyrobené z prírodných surovín hliny a vody, ktoré sa ťažia veľmi starostlivo a vždy lokálne.
• Vyrábajú sa v dosahu trhu, preto sú prepravné vzdialenosti veľmi krátke.
• Ich priemerný životný cyklus sa odhaduje na viac ako 100 rokov. Čím dlhšia je životnosť, tým nižší je počiatočný dosah materiálu na životné prostredie.
• Vyznačujú sa vysokou odolnosťou proti dlhodobým vplyvom a zmenám počasia.
• Nielenže vynikajú nízkymi nárokmi na údržbu, netreba ich ani ošetrovať chemickými prostriedkami.
• Keramické stavebné materiály môžu byť recyklované alebo rozdrvené a opätovne použité na výrobu tehál a škridiel, pri stavbe ciest, na povrchy tenisových kurtov či dokonca na úpravu pôdy v poľnohospodárstve.
• Nenamerali sa v nich žiadne hodnoty emisií nestálych organických komponentov.
• Vďaka otvorenej pórovitej štruktúre stavby z tehál „dýchajú“ – umožňuje prirodzenú difúziu vodnej pary cez tehlové murivo, a tým znižujú riziko vzniku plesní.
• Čoraz väčší význam budú naberať opatrenia v podobe akustického zabezpečenia a v tomto smere prinášajú keramické tehly významné benefity.