Zelené rekonštrukcie budov ako kľúč k uhlíkovej neutralite
9 z 10 existujúcich budov tu bude stáť aj po roku 2050. Pre splnenie klimaticko-energetických cieľov je preto nevyhnutné, zvýšiť tempo zdravej a udržateľnej obnovy a rekonštrukcie budov.
V tomto článku sa dozviete:
- Ako európska legislatíva dvíha vlnu renovácií
- Ako chcú štáty Európskej únie zabezpečiť zníženie uhlíkovej stopy v stavebníctve
- Ako nákladovo optimálne zvýšiť energetickú efektívnosť starších budov
- Základné princípy správnej stratégie obnovy budov
Energetická efektívnosť bytových domov
Súčasné tempo obnovy budov v Európe nie je dostatočne rýchle na dosiahnutie karbónovej neutrality do roku 2050. Renovácie naprieč európskym bytovým fondom sú na úrovni 1 %.
Hlavné bariéry, ktoré bránia renováciám, definuje Program Budovy 2050. Ide napríklad o nízke povedomie vlastníkov budov a stavebníkov o potrebe rekonštrukcie budov vo vysokom kvalitatívnom štandarde. Ďalšou bariérou je nedostatok pilotných projektov, ktoré by ľuďom ukázali, prečo je kompletná renovácia dôležitá, čo im prinesie a ako by mali postupovať. Slováci často stavajú a rekonštruujú svojpomocne, majú len obmedzenú podporu z verejných zdrojov a chýba im systémový poradenský nástroj.
Na splnenie cieľov v oblasti znižovania emisií stanovených v Parížskej dohode je potrebné zásadné zvýšenie počtu renovácií a rekonštrukcií domov, ale aj maximalizácia výroby a obstarávania obnoviteľnej energie.
Európska vlna obnovy bytových domov a stavieb
V októbri 2020 Európska komisia predstavila novú stratégiu označenú ako „vlna obnovy“. V rámci tejto stratégie chce komisia zaviesť pre existujúce budovy povinné minimálne normy energetickej hospodárnosti a do 10 rokov renovovať približne 35 miliónov budov v celej EÚ. Tieto masívne renovácie by mali výrazne zvýšiť kvalitu života Európanov, a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov, aby došlo k dosiahnutiu plánov stanovených v Parížskej dohode.
Zelené bývanie pre našu budúcnosť
V hre nie je iba znižovanie emisií CO2 a účtov za energiu. Obnova bytových domov a stavieb môžu tiež priniesť ďalekosiahle sociálne, environmentálne a ekonomické výhody. Rovnako sa renováciami stanú budovy zdravšie, ekologickejšie a vzájomne prepojené.
Investície do zelených renovácií bytových fondov (okrem zvýšenie energetickej efektívnosti domu) tiež vytvoria stimul lokálnej ekonomiky a vytvoria približne 160 000 nových zelených pracovných možností v rámci EÚ (prieskum ESDE – vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe z roku 2019).
Emisie CO2 a uhlíková stopa budovy
Emisie z budov sú zvyčajne kombináciou dvoch parametrov.
Prvým je každodenné využitie energie – známe ako „prevádzkové emisie uhlíka“, ktoré pochádzajú z osvetlenia, kúrenia a chladenia.
Druhým parametrom je množstvo uhlíka – ako emisie CO2, vyprodukovaného pri výrobe stavebných materiálov, ich preprave na staveniská a samotný proces výstavby. Ide o takzvaný „zabudovaný uhlík budovy“, ktorý predstavuje asi jednu štvrtinu celkových emisií uhlíka životného cyklu budovy.
Pretože väčšina uhlíkových emisií súvisiacich s budovami pochádza z používania energie, prvým a najjednoduchším krokom pri riešení emisií CO2 je zníženie spotreby prostredníctvom energeticky efektívneho návrhu.
Využitie obnoviteľných zdrojov energie pri znižovaní CO2 emisií
Ďalším krokom pre dosiahnutie energetickej efektívnosti domov je nahradenie fosílnych palív bezuhlíkovou obnoviteľnou energiou. Energeticky efektívna budova nemusí byť len nová štruktúra, môže ísť aj o existujúcu budovu vybavenú novými mechanickými systémami, ako je kúrenie, chladenie a osvetlenie. Dodatočné vybavenie domácností modernými technológiami a renovácie budú teda rozhodujúcou súčasťou celosvetovej dekarbonizácie.
Prečo zvoliť udržateľnú obnovu domov
Vo svete uprostred klimatickej krízy si mnohí kladú otázku, čo môžeme ako jednotlivci urobiť pre zníženie našej uhlíkovej stopy. Kľúč k znižovaniu emisií CO2 má každý z nás. Prevádzka budov predstavuje 40 % spotreby energie v Európe a je na treťom mieste v rebríčku znečisťovateľov a producentov CO2.
V posledných rokoch možno badať zvyšujúci sa záujem o to, ako zlepšiť energetickú triedu domu a jej efektivitu . Na jednej strane je to spôsobené túžbou po znížení uhlíkových emisií, ale tiež rýchlo rastúcimi cenami energie. V neposlednom rade je to túžba po komforte, ktorý poskytujú tradičné prírodné materiály.
Rekonštrukcie budov k zelenému bývaniu
Štúdie ukazujú, že približne 80 miliónov Európanov žije vo vlhkých a nezdravých budovách. Vysoká vlhkosť, nedostatočná tepelná izolácia a miestnosti s nedostatkom denného svetla – všetky tieto faktory zvyšujú riziko vzniku alergií, spôsobujú choroby a zhoršujú psychický stav. Nastal čas hľadať nové a inovatívne cesty v oblasti renovácií starších budov.
Rekonštrukcia bytového domu alebo budovy v súlade s princípmi trvalo udržateľného stavebníctva nemusí byť až taká zložitá a finančne náročná, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Všetko závisí od spôsobu a rozsahu renovácie.
Ak je budova v dobrom stave, na zvýšenie jej energetickej efektívnosti postačia vylepšenia vonkajšej obálky domu, ako napríklad kvalitnejšie okná a hrubšia vrstva tepelnej izolácie. Ak ale chystáte rozsiahlejší projekt, rekonštrukcia bude náročnejšia či už po finančnej, alebo logistickej stránke. Pamätajte však, že investície sa časom vrátia v podobe úspor na energiách. Udržateľná renovácia zabezpečí tiež zdravšiu domácnosť, v prípade použitia netoxických, trvanlivých a recyklovateľných materiálov zvýši hodnotu nehnuteľnosti a najmä má minimálny dosah na životné prostredie.
Zlepšenie energetickej triedy domu
Na splnenie základných požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov je v súčasnosti potrebné zabezpečiť vykonanie hĺbkovej obnovy budov, t. j. rekonštrukcie obalových konštrukcií budovy a vykonanie nevyhnutných zásahov do technických systémov (vykurovanie, ohrev vody, obnova elektrických rozvodov v inštalačných jadrách bytových a rodinných domov). Opatrenia hĺbkovej obnovy je možné vykonať ako čiastkovú rekonštrukciu domu – postupnými krokmi, prípadne samostatne, ako obnovu stavebných konštrukcií či obnovu technických systémov budovy.
Ako postupovať pri rekonštrukcii budov
Pred naplánovaním rekonštrukcie budov je nevyhnutné zabezpečiť odbornú expertízu stavu budovy a zvolenie vhodných stavebných materiálov na rekonštrukciu. S tým vám pomôže projektant.
V povojnových rokoch sa na Slovensku ako stavebný materiál používala prevažne nepálená či pálená tehla. Práve vysoká odolnosť týchto tradičných stavebných materiálov spôsobila, že tehlové domy sú aj dnes dobre zachované.
Dôležitým krokom by mala byť výmena elektrických rozvodov, ktoré nemusia byť na dnešné pomery dostačujúce.
Pri rekonštrukcii starších budov sa spravidla stretávame s potrebou obnovy strechy. Najčastejšími dôvodmi pre výmenu strechy je zatekanie, prefukovanie či vysoké opotrebovanie strešnej krytiny alebo túžba po obytnom podkroví. Pri každej obnove však treba dôkladne zhodnotiť rozsah poškodenia. Po definovaní rozsahu nasleduje výber správnej strešnej krytiny, ktorá bude nielen vzhľadovo atraktívna, ale predovšetkým funkčná a odolná. Tu treba opäť osloviť skúseného pokrývača alebo projektanta.
Výber materiálov a zariadení pre zelené bývanie
Pri výbere materiálov pre rekonštrukciu a obnovu bytových domov alebo starších budov, s ohľadom na trvalú udržateľnosť, je potrebné zvážiť použitie takých výrobkov, ktoré deklarujú ohľaduplný prístup k životnému prostrediu. Napríklad prostredníctvom medzinárodne uznávaných certifikátov. Výrobky s certifikátom Natureplus prispievajú k zdravému bývaniu, zlepšeniu vnútornej klímy a podporujú stavebný sektor v plnení klimatických cieľov.
Zelená stavebná renovácia môže zahŕňať všetko od novej strechy po opravu trhlín na vonkajších stenách, efektívnejšie osvetľovacie a vzduchotechnické systémy, zväčšenie existujúcich okien, farby a podlahy s nízkym obsahom VOC (prchavých organických zlúčenín) či výmenu zdroja energie za niektorý zo zariadení pre získavanie obnoviteľných zdrojov energie: fotovoltické panely, slnečné kolektory, tepelné čerpadlá, kotly na biomasu alebo veterné turbíny.
Štáty podporia sektor stavebníctva v znižovaní uhlíkovej stopy
Od roku 2021 musia všetky novostavby na Slovensku spĺňať požadované energetické normy pre energetickú triedu A0. Taktiež rozsiahlo rekonštruované budovy musia spĺňať určité požiadavky. V prípadoch, kde to technicky alebo ekonomicky nie je možné, by rekonštruované prvky mali spĺňať aspoň tepelnotechnické vlastnosti podľa normy STN 73 0540. Zabezpečenie fungujúcej podpory znižovania energetickej náročnosti distribúcie tepla je teda súčasťou politiky na zlepšenie energetickej efektívnosti uvedenej v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne.
Investícia do energetickej efektívnosti
Renovácia budov je jedným z odvetví, ktoré čelí najväčšiemu investičnému rozdielu v EÚ. Európska komisia odhaduje, že na dosiahnutie navrhovaného 55 % cieľa do roku 2030 budú potrebné investície približne 275 miliárd Eur ročne (SWD 2020). Zvýšenie investícií do renovácií domov a budov pomôžu tiež sektoru stavebníctva, ktorý tento rok veľmi negatívne zasiahla pandemická kríza. Investície rovnako prispejú k naštartovaniu ekonomiky a zamestnanosti. Predovšetkým súčasná svetová situácia a karanténa vyzdvihli dôležitosť zdravotnej neškodnosti budov. Avšak ekonomický dosah pandémie vedie k zníženiu investícií do obnovy.
Zelená obnova z eurofondov
V rámci čerpania európskych fondov má naša vláda možnosť investovať do zelenej ekonomiky. Slovensko, rovnako ako mnohé ďalšie krajiny EÚ, má pripravené projekty na obnovy verejných budov už dlhšie obdobie, avšak doteraz sa na ich realizovanie neušli dotácie z eurofondov. Alokáciou eurofondov na investície do zelenej ekonomiky by neznamenalo iba zvýšenie kvality života Slovákov, ale tiež podpora malých a stredných podnikateľov, ktorí budú zohrávať kľúčovú rolu pri obnove budov.
Rekonštrukcie starých domov nepostačia
Otázkou, či postaviť nový alebo zrekonštruovať starý dom, sa trápi mnoho ľudí. Novostavby majú tú výhodu, že energetická trieda domu sa dá plánovať zeleno od samého začiatku. Výhodou starších domov je často najmä pozemok (nezriedka s kompletnou infraštruktúrou) v atraktívnych lokalitách. Ich výhodou je, že ak nie sú vo veľmi zlom stave, bývať môžete prakticky okamžite a rekonštrukcie a zníženie energetickej náročnosti domu si môžete naplánovať po etapách. Priemerné finančné náklady na obnovu rodinného domu alebo bytu začínajú od 150 €/m2.
Energetická efektivita budov
Ak chceme zabrániť tomu, aby globálna priemerná teplota vzrástla do konca storočia o viac ako dva stupne Celzia, rekonštrukcie budov a vylepšenia domov a bytov nepostačia. Predovšetkým veľkomestá sú veľkými spotrebiteľmi energií a vytvárajú vysoké percento emisií. Svetový podiel ľudí žijúcich v mestách dnes predstavuje 55 % a do roku 2050 sa očakáva nárast na 68 % (údaje podľa United Nations).
Dekarbonizácia a obnova sa teda musí týkať aj komerčných a verejných budov, ktoré by mali spotrebovať iba toľko energie, koľko sú schopné samé vyrobiť. Solárna energia je sľubnou alternatívou obnoviteľnej energie v mestách. Samozrejmosťou je zlepšenie tepelno-technických vlastností starších budov a dosiahnutie energetickej efektívnosti podľa možnosti v čo najnižšej energetickej triede.
5 kľúčových princípov renovácií domov a budov podľa EÚ
Zelené budovy riešia dlhodobé ekonomické a environmentálne dosahy, poskytujú obyvateľom zdravie, bezpečnosť a produktivitu. V rámci zníženia priemyselného dopadu na životné prostredie bude nevyhnutné aplikovať v jednotlivých štátoch komplexnú a integrovanú stratégiu zahrňujúcu rôzne sektory a odvetvia. Táto stratégia by sa mala opierať o 5 základných pilierov:
Energetická efektívnosť
Energetický audit je prvým krokom pri ekologickej renovácií budov. Povedie k efektívnej renovácií, ktorá bude strategická a produktívna.
Zvýšenie zdravotných a environmentálnych štandardov
Vo vnútri budov trávime približne 90 % nášho času, a preto je dôležité, aby sme v interiéri vytvorili zdravé životné podmienky. Na zabezpečenie zdravého vzduchu sa používajú technologické riešenia, ktoré zároveň zahŕňajú zníženú energetickú náročnosť prevádzky opätovným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu. Do domácností sa tiež vyberajú netoxické nátery, farby a lepidlá a zdravú mikroklímu pomáhajú udržať prírodné stavebné materiály.
Cenová dostupnosť
Finančné náklady na rozsiahlejšie rekonštrukcie budov sa pohybujú od 150 €/m2. Pri zelených rekonštrukciách musí byť výhodou poskytovanie úverov so zníženými mesačnými úrokovými sadzbami. Podľa rôznych prieskumov sú obyvatelia zelených budov výrazne schopnejší zvládať splácanie takýchto pôžičiek, pretože energeticky úsporné domy a byty dokážu ročne ušetriť približne 2 mesačné splátky. Takíto klienti sú zároveň menším rizikom pre banky poskytujúce úvery a hypotéky. Týmto spôsobom možno znižovať nielen náklady na energie, ale tiež energetickú chudobu Európanov. Už dnes sú k dispozícii aj na Slovensku dotačné programy, ktoré umožňujú získať štátnu dotáciu na rekonštrukciu domu.
Dekarbonizácia a využívanie obnoviteľných zdrojov
Pri výstavbe alebo rekonštrukcii bytových domov a budov je nevyhnutné uvažovať nad inštaláciou technológií, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie. Na Slovensku sú najväčším znečisťovateľom podnebia vykurovacie technológie, preto je vhodné zvážiť využitie zdrojov obnoviteľnej energie. Motiváciou k tejto forme vykurovania sú nielen nižšie účty za energie, ale aj viaceré dotačné programy na kúpu zariadení pre obnoviteľné zdroje energie.
Životný cyklus budov
Minimalizácia uhlíkovej stopy budov vyžaduje efektívne využívanie zdrojov a organických stavebných materiálov, propagáciu „zelenej infraštruktúry“ a zmenu v manažovaní stavebného priemyslu.