Záhradná architektúra nemá iba ulahodiť oku

Krajinná a záhradná architektúra zahŕňa všetky oblasti zeleného dizajnu. Vonkajšiemu priestoru a okoliu stavby však poskytuje oveľa viac ako len atraktívny vzhľad. Zeleň má zásadný vplyv na kvalitu života obyvateľov sídel.

Mestská zeleň

Zelené priestranstvá poskytujú ľuďom  miesto na oddych, hru či nadväzovanie nových kontaktov. Vegetácia ale tiež zmierňuje vplyvy extrémnych teplôt, zachytáva nečistoty, zadržiava dažďovú vodu, poskytuje cenný tieň či pomáha zabrániť erózii pôdy. Poskytuje domov a obživu rôznym živočíchom, pozitívne pôsobí na psychiku, vytvára architektonické a estetické benefity priestoru. Významné je aj zvyšovanie vlhkosti prostredia a vsiakavosť vody do pôdy plochami zelene v sídlach. Certifikovaná krajinná architektka Andrea Prievalská hovorí, prečo sú krajinárske úpravy nevyhnutnou súčasťou kvalitnej architektúry.

Prečo ste sa rozhodli venovať záhradnej a krajinnej architektúre?

Rada som pozorovala prírodu, jej premenlivosť v čase a priestore a zároveň som chcela vytvárať miesta a priestory, ktoré budú s nami „rásť“ – vyvíjať sa, meniť sa.  Fascinuje ma spojenie prítomnosti, budúcnosti a sezónnej/časovej premenlivosti počas dňa či rokov. Zároveň je pre mňa architektúra akousi zmesou umenia a prírody, ktorá vytvára harmonický celok pre pobyt človeka na Zemi. Zeleň je to, čo nás upokojuje, čo nám pomáha prežiť a čo nám dáva priestor na sebarealizáciu, či už je to formou aktívneho oddychu alebo práce.  

Aký je rozdiel medzi krajinným architektom a záhradným dizajnérom?

To je dobrá otázka. Ťažko sa na ňu odpovedá, lebo u nás na Slovensku niečo ako záhradný dizajnér alebo záhradný architekt ako profesia nie je. Z môjho pohľadu je to skôr označenie hobby záhradníka, ktorý sa chce verejnosti prezentovať ako tvorca či navrhovateľ záhrad. Všeobecnejšie by sa dalo povedať, že krajinní architekti analyzujú, navrhujú, rozvíjajú intravilán a extravilán pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. V pracovných postupoch vychádzajú predovšetkým z charakteristík daného územia (klíma, pôda, potenciálna vegetácia, architektúra,  infraštruktúru krajiny, tradície, ochrana prírodných zdrojov..) a hľadajú riešenie, ako dané miesto navrhnúť v súlade s daným územím či požiadavkami investora, pričom súčasne zohľadňujú udržateľnosť a adaptabilnosť návrhu.

Prečo záhradná architektúra

Akým smerom sa podľa vás uberá záhradná architektúra na Slovensku  v porovnaní s inými európskymi krajinami?

Nemám veľmi rada porovnávanie krajín, nakoľko každá má inú históriu, mentalitu, zvyky, klimatické podmienky, a to sú všetko vstupy, ktoré zásadne vplývajú na vývoj čohokoľvek vrátane krajinnej architektúry. Musím však povedať, že snaha a chuť  zlepšovať sa a dohnať stratené je aj na Slovensku. Ľudia ako koncoví užívatelia sú vo všeobecnosti rozhľadenejší a scestovanejší. Tým pádom majú viac podnetov a požiadaviek na priestor, v ktorom žijú a neboja sa o zmeny žiadať a to aj v oblasti záhradnej architektúry.

Vaše portfólio obsahuje širokú škálu projektov. Je ešte nejaký projekt, ktorý vám v portfóliu chýba? Možno nejaký vysnívaný projekt?

Určite áno, a hneď niekoľko – historický park, kláštorná záhrada, kúpeľný park. Vysnívaný záhradný projekt na realizáciu by bol  areál školy pre handicapované deti. To bola téma mojej diplomovej práce, ale ostala, bohužiaľ, iba v zásuvke.

Prirodzene, navrhovanie záhrady si vyžaduje veľa inšpirácie. Odkiaľ čerpáte nové nápady?

Rôzne – často aj z voľnej prírody, ale sledujeme aj nové trendy na weboch, v odborných periodikách alebo chodievame na rôzne výstavy a výjazdy po nových realizáciách v zahraničí.

Záhradná architektúra pre rodinné domy

Prejdime k rodinným domom. Existujú nejaké záhradné trendy, ktoré sú v posledných mesiacoch alebo rokoch veľmi populárne?

Ľudia začali počas pandémie tráviť viac času v záhrade, lebo v čase najväčších reštrikcii to bolo jediné miesto, kde sa mohli slobodne pohybovať. V súčasnosti existujú dve línie, ktoré u zákazníkov prevládajú. Prvou je záhrada bez trávnika. Ľudia si začínajú uvedomovať, že pri menších záhradách a čase, ktorý môžu venovať údržbe, nepotrebujú trávnik, pretože v rámci záhrad je najnáročnejší na čas aj investície. Druhou líniou sú záhrady s bazénom a väčší dôraz na pestovanie úžitkových rastlín a drevín.

Aké záhrady preferujú Slováci?

V rámci súkromných záhrad  sa dá povedať, že sa už prelomili lady „bezúdržbových záhrad“  s tujami a ihličnanmi. To môžem povedať aspoň za náš ateliér Zelený Design. Ľudia sledujú nové trendy a chcú záhrady, ktoré sa adaptujú na zmenu klímy, a zároveň im okrem estetiky prinesú aj menší úžitok. Zákazníci viacej dbajú na ekológiu a udržateľnosť, a tiež na šetrné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi (napr. voda, dažďové záhrady, solárne osvetlenia záhrad, a pod.). Ľudia chcú tak, ako pri dome, zhmotniť aj pri záhradách svoju predstavu o dokonalom bývaní. Všeobecne ich však často prekvapí cena záhrady. To je často ten paradox, že za auto sme ochotní zaplatiť  20-30 aj viac tisíc, pričom za 5-10 rokov ho vymeníme za nové, ale za záhradu, ktorú má človek skoro na celý život, nie. Tam už je často položka 30-tisíc a viac vnímaná negatívne.

Návrh a realizácia záhrady

V čom spočíva vaša práca? Predpokladajme, že za vami príde klient s požiadavkou na návrh novej záhrady. Aké kroky sú s tým spojené?

Štandardne si  od klienta vypýtame vstupné podklady a iné informácie. Potrebujeme situáciu riešeného územia, ktorý zahŕňa koordinačnú situáciu so všetkými sieťami, stavbami a jestvujúcimi vegetačnými prvkami, stav v akom sa momentálne pozemok či stavba nachádza, pár fotografií súčasného stavu, miesto stavby. Zároveň sa pýtame na predstavy o záhrade – aký rozsah očakávajú, aká je predstava na čas a aktivity, ktoré by tam chceli vykonávať, aká je predstava na sortiment rastlín, prípadne si od klienta pýtame inšpiračné fotografie, aby sme videli, čo klienta zaujalo. Po odsúhlasení cenovej ponuky projekčných prác prebehne obhliadka miesta stavby, kde si skontrolujeme a  premeriavame  podklady a s klientom prechádzame zadanie. Popritom sledujeme a fotíme okolie aj blízke stavby, zapisujeme a zakresľujeme si postrehy z miesta stavby, okolité dominanty a podobne. Následne začne projekčný proces s konzultáciami a výstupmi.

Rekonštrukcia záhradného dizajnu

Prichádzajú za vami aj klienti, ktorí sa rozhodli svoju záhradu zrekonštruovať alebo sa venujete iba návrhu záhrad pre novostavby? Aké motívy vedú zákazníkov k rekonštrukcii záhrady?

Venujeme sa aj rekonštrukciám záhrad. Zvyčajne sa v ateliéri stretávame s dvomi motívmi, prečo sa zákazníci rozhodnú pre obmenu svojho vonkajšieho priestoru. Zákazníci často zistia, že záhrada im už nič nové neponúka. Hlavne časom a vekom sa menia preferencie na využitie záhrady – deti odrastú a už nie je potrebné ihrisko, ktoré predtým zaberalo polovicu záhrady. Ďalším dôvodom je, že už nevedia, ako ďalej. Na začiatku si majitelia vytvorili záhradu podľa svojich predstáv či možností, ale po čase už vidia, že to nie je ono a chceli by ju zmeniť. Potrebujú návrh a realizáciu od profesionála – záhradného architekta. Tu je ale častý problém našej profesie. V rámci stavby totiž nastupujeme ako posledná profesia, zvyčajne vtedy, keď sú už klienti finančne aj časovo vyčerpaní a hľadajú preto lacnejšie riešenia.   

Dizajn s dôrazom na ekológiu

Súčasťou práce krajinného architekta je aj návrh spevnených plôch okolo domu. Podľa čoho volíte podlahové materiály pre svoje projekty?

Väčšinou to vychádza zo zadania, ale vo všeobecnosti sa snažíme, aby sme v našich projektoch „betónovali“  voľné plochy čo najmenej, a nechali vodu prirodzene vsiaknuť do pôdy. Preto sú v našich projektoch často zakomponované zatrávňovacie dlažby. Podlahové materiály prispôsobujeme funkcii, ktorej bude daná spevnená plocha slúžiť. Zároveň ich prispôsobujeme aj materiálom, ktoré sú viditeľné na stavbe ako takej a, samozrejme, aj finančným predstavám klienta.

Má podľa vás v záhradnej a krajinnej architektúre svoje miesto aj tehla?

Určite, prečo nie. Už párkrát sme tehlu okrem prvkov drobnej architektúry použili aj ako dlažbu. Vždy treba s citom k okoliu a architektúre domu ladiť použité materiály tak, aby vytvorili spoločný harmonicky celok, a ak sa k tomu hodí aj tehla, tak nevidíme dôvod prečo ju nepoužiť.

Krajinná architektúra a verejné priestory

Svetové veľkomestá sú známe ako betónové džungle a tento trend máme možnosť vidieť už aj na Slovensku. Intenzívna výstavba a modernizácia oberá naše mestá o zeleň. Akú úlohu zohráva krajinná architektúra pri tvorbe trvalo udržateľných verejných priestorov?

Významnú! Práve krajinný architekt  vstupujúci do procesu návrhu by mal byť garant trvalo udržateľného rozvoja územia či verejného priestoru. Našimi poznatkami v  spolupráci s inými profesiami navrhujeme opatrenia, ktorými minimalizujeme zásahy ohrozujúce podmienky a formy života v súlade s rozumným využívaním zdrojov a kultúrneho či prírodného dedičstva. Kritériami sú zachovanie a podpora biodiverzity, optimalizácia priestorového usporiadania a funkčného využívania krajiny, zabezpečenie jej územného systému ekologickej stability, zachovanie vysokej kvality zložiek životného prostredia (minimalizácia negatívnych vplyvov na životné prostredie) a prednostné využívanie obnoviteľných zdrojov. Vo finále je intervencia krajinnej architektúry zameraná na uspokojenie biologických, materiálnych, duchovných a sociálnych potrieb a záujmov ľudí s ohľadom na zachovanie a udržanie rovnakej kvality a potrieb pre budúce generácie. Bohužiaľ, v minulosti bol pojem ako krajinná architektúra len pekná veta v sprievodnej správe projektu, a preto je momentálne čo napravovať.  

Architektúra verejných priestorov

Čo sa týka kvality verejných priestorov, Slovensko v tejto sfére za inými krajinami Európy zaostáva. Myslíte, že nastane v najbližších rokoch zmena v prístupe v developerských firiem a mestských správ k zveľaďovaniu verejných priestorov?

Ten proces sa už vo väčších mestách deje. V posledných rokoch je badateľný záujem zo strany samospráv či developerov o rozvoj a snahu vytvoriť udržateľné a živé mestá, kde budú ľudia radi tráviť voľný čas, a kde sa z anonymných komunít stanú prepojené celky. Mestá a developeri oslovujú a vyžadujú spoluprácu krajinného architekta, pretože s prebiehajúcou klimatickou zmenou si ďaleko viac uvedomujú potrebu našej profesie a kvalitných a udržateľných verejných priestorov. Prvé výsledky je už vidieť vo viacerých mestách a obciach. V niektorých vydarené, inde menej. Často sa však trochu viac tlačí na cenu ako na kvalitu. Podľa mňa je ale iba otázkou času, kedy bude prioritou kvalita, ktorá ide ruka v ruke so spomínanou udržateľnosťou. Bolo by však dobré, keby sa tieto pozitívne trendy z miest preniesli aj na satelity pri väčších mestách, kde sa ani zďaleka nedá hovoriť o kvalitnom bývaní s kvalitnými a živými verejnými priestormi.

Súťažné riešenie dizajnu verejných priestranstiev

V poslednom období vidieť rozmach architektonických súťaží, ktorých vyhlasovateľmi sú mestá a obce. Samosprávy či investori si čoraz viac uvedomujú ich význam a užitočnosť pri hľadaní vhodných riešení pre svoj verejný priestor. Ako tieto súťaže vnímate vy?

Rozmach architektonických súťaží overených Slovenskou komorou architektov vnímam veľmi pozitívne. Ide o najjednoduchší a najtransparentnejší spôsob, ako môže obec/vyhlasovateľ získať širokú škálu riešení, z ktorých porota zložená z nezávislých odborníkov a zástupcov vyhlasovateľa, vyberie to najvhodnejšie riešenie. Kvalitnejší návrh z dlhodobého hľadiska šetrí prostriedky — potenciálne pri výstavbe, určite pri užívaní. Kvalita je definovaná kritériami, ako sú úroveň urbanistického začlenenia do prostredia, úroveň architektonického výrazu, technického riešenia, udržateľnosti a podobne.

---

Ing. Andrea Prievalská – krajinná architektka

Autorizovaná krajinná architektka Andrea Prievalská je absolventkou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, no svoje odborné znalosti zamerané na urbanizmus a krajinné plánovanie nadobudla aj na Technickej univerzite v Mníchove. Pôsobí v ateliéri Zelený Design, kde klientom poskytuje komplexné projekčné a realizačné služby v oblasti záhradnej a krajinnej architektúry. Andrea Prievalská verí, že krajinárske úpravy nemajú byť iba doplnkom, ktorý ulahodí oku pozorovateľa, ale nevyhnutnou súčasťou kvalitnej architektúry.

Zelený Design

Ateliér Zelený Design získal niekoľko ocenení:  1. miesto v súťaži Záhrada, park, detail roka 2020 (kategória Záhrada roka) za rodinnú záhradu vo  Friedrichshofe,  2. miesto v súťaži Záhrada, park, detail roka 2020 (kategória Park roka) za projekt obytný súbor Jarabiny či 3. miesto v súťaži Záhrada, park, detail roka 2016 (kategória Záhrada roka) za rodinnú záhradu vo Veľkých Úľanoch.